Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
03.07.2020, 09:30

Menej chudoby, vyššia dôvera v inštitúcie. Ako Európska únia a Slovensko plnia ciele pre lepší svet

Slovensko má čoraz menej ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. A čoraz viac ľudí verí v inštitúcie Európskej únie.

Menej chudoby, vyššia dôvera v inštitúcie. Ako Európska únia a Slovensko plnia ciele pre lepší svet
Zdroj: Reuters

Menej chudobné, zdravšie, s čistejším ovzduším a viac bezpečné. Aj také sú v priemere krajiny Európskej únie, zhodnotila najnovšia správa z dielne jej hlavného štatistického úradu Eurostat. 

Správa porovnáva, ako sa členským štátom v posledných rokoch darilo pri plnení Cieľov udržateľného rozvoja, ku ktorým sa celý svet (konkrétne 193 krajín) zaviazal v roku 2015. A vo väčšine z nich si európske krajiny polepšili, výnimkou nie je ani Slovensko.

Najväčším skokanom je Únia v Cieli číslo 16. Tým je zabezpečiť mier a prístup k spravodlivosti pre všetkých a vytvoriť efektívne a zodpovedné inštitúcie na všetkých úrovniach. V praxi sa to prejavilo napríklad tak, že „úmrtia v dôsledku vrážd a útokov, ako aj pociťovaná miera kriminality, násilia a vandalizmu výrazne klesli,“ píše sa v správe. 

Aj spravodlivosť v očiach verejnosti o čosi viac „oslepla“ – zrejme aj preto, že vlády do súdnej moci investovali o takmer 13 percent viac než v roku 2016 (no Eurostat zároveň dodáva, že celkové výdavky vlády sa nafukovali tiež). A ľudia si v priemere držali stabilnú dôveru k súdom vo svojich krajinách (54 percent obyvateľov krajín EÚ považovalo posledné tri roky nezávislosť ich súdov na dobrej až veľmi dobrej úrovni, v roku 2016 to bolo o štyri percentuálne body menej). V tomto ohľade si Slovensko dokonca polepšilo. 

Narástla aj dôvera Európanov v inštitúcie. Napríklad Európskemu parlamentu dôveruje 54 percent ľudí, čo je o 11 percentuálnych bodov viac než v roku 2014. Je to zároveň jediná inštitúcia, na ktorú máme ako voliči „priamy“ dosah a dôverujeme jej najviac spomedzi všetkých inštitúcií EÚ. Porástla však aj dôvera v Európsku komisiu či Európsku centrálnu banku – oproti roku 2014 o osem percentuálnych bodov.

Zdroj: Wikimedia Commons. Európsky parlament.

Slovensko: čoraz viac veríme súdom, no sme skeptickí

Zatiaľ čo v Únii bola pociťovaná nezávislosť súdnictva v posledných rokoch na rovnakej úrovni, na Slovensku verí podľa Eurostatu súdom stále čoraz viac ľudí. Vlani verilo súdom 28 percent našincov, no v roku 2016 malo v súdy dôveru len 21 percent obyvateľov. Treba však dodať, že obyvatelia Slovenska patria k tým najskeptickejším – o nezávislosti súdnictva viac pochybuje už len Chorvátsko.

No slovenská vláda v súlade s celkovým európskym trendom vyčleňovala na súdnictvo posledné roky viac peňazí – na osobu to v roku 2018 bolo v prepočte 47,3 eur, zatiaľ čo v roku 2016 to bolo 39,6 eur. Zároveň našinci čoraz viac veria európskym inštitúciám (hoci v istých časových úsekoch vykazovala miera dôvery skôr stabilitu - viď graf nižšie).

Slovensko najvyššiu mieru pokroku vykázalo v boji s chudobou – napríklad podiel ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením bol v roku 2018 na úrovni 16,3 percent, pričom už od začiatku dekády postupne klesal (v roku 2010 bola chudobou ohrozená približne pätina populácie). A sme na tom zároveň lepšie než väčšina krajín EÚ – priemer európskej 27-čky je 21,6 percent obyvateľov.

Pozrite si graf zobrazujúci mieru relatívnej chudoby v EÚ a zistite, ako sú na tom iné krajiny či Slovensko (kliknite na "Select countries"). Môžete si pozrieť aj iné ukazovatele Cieľa číslo 16. Graf zobrazuje percento ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením z celkovej populácie danej krajiny, resp. všetkých krajín EÚ.

Stagnujeme v boji s klimatickou zmenou aj v rodovej rovnosti

No napriek tomu si aj EÚ viedla v boji s chudobou v priemere dobre, hoci progres je v tomto cieli pomalší. Výsledkom je, že viac ľudí je schopných naplniť svoje základné potreby a menej bolo ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením. Napríklad materiálnou depriváciou trpelo pred dvomi rokmi 26,7 milióna ľudí, čo je o takmer 38 percent menej než v roku 2013. Materiálne deprivovaní ľudia si nemôžu dovoliť veci, ktoré sú pre človeka zo strednej vrstvy bežné – kúpiť si nejaký spotrebič, ísť na týždňovú dovolenku či jesť bežne mäso. 

Viac než dve tretiny európskej populácie sa cítilo v roku 2018 v dobrom až veľmi dobrom zdravotnom stave, Únii sa tak zrejme darí plniť aj tretí cieľ – zabezpečiť zdravý život a podporovať život v dostatku. Znížil sa aj počet úmrtí z dôvodov, ktorým sa vieme vyvarovať. Zo štatistík vyplýva aj to, že v priemere je európsky vzduch čistejší než v minulosti (je v ňom menej toxického poletujúceho prachu). Dáta za tento rok zmení koronavírus, dopad tohto ochorenia je však v tomto momente náročné predpokladať a táto správa ho nezachytila.

Sú tu však aj ciele, v ktorých plnení Únia stagnovala, prípadne si až pohoršila – konkrétne v oblasti klimatickej zmeny či rodovej rovnosti.

„Oveľa viac žien než mužov stále nie je ekonomicky aktívnych kvôli opatrovateľským povinnostiam. Priepasť medzi uplatnením mužov a žien sa v posledných rokoch ešte viac roztvorila,“ píše Eurostat. 

Aj keď celkovo úrad vyhodnotil rodovú rovnosť ako neúspešne napĺňaný cieľ, v niečom si ženy predsa len polepšili. Jednak sa im v posledných rokoch viac darilo priblížiť sa k rovnakej mzde na hodinu, akú mali muži pri tej istej práci, jednak rástol podiel žien v národných parlamentoch alebo na vedúcich pozíciach vo veľkých spoločnostiach. 

Čo sa týka klimatickej zmeny, vo vyššej miere sme začali vyrábať a spotrebovávať energiu z obnoviteľných zdrojov. Jej podiel v rámci energetického mixu poskočil z 16,7 na 18,9 percent medzi rokmi 2013 a 2018. Tento rok je pritom cieľom Únie dosiahnuť 20-percentný podiel. 

Zdroj: Reuters

Navyše, Únii sa podľa správy Európskej environmentálnej agentúry zrejme už podarilo naplniť, čo si vytýčila ako cieľ v Agende 2020 – znížiť vypúšťanie emisií skleníkových plynov o 20 percent oproti roku 1990. No v posledných rokoch sme ich vypúšťali opäť čoraz viac, a to môže ohroziť klimatický cieľ na ďalšiu dekádu (Agenda 2030), varuje Eurostat.

Zhoršený stav zaznamenal úrad najmä v kyslosti oceánov a povrchovej teplote pevniny – oceány sú kvôli vypúšťanému oxidu uhličitému čoraz kyslejšie a európsky povrch je čoraz teplejší. V súlade s trendom EÚ, ani Slovensko nevykázalo v štatistikách výrazný posun v boji proti zmene klímy či vo väčšine ukazovateľov rodovej rovnosti.

Tip: Eurostat vydal k reportu o tom, ako sa s Cieľmi udržateľného rozvoja pasujeme, aj interaktívny prehľad pre jednotlivé krajiny – SDGs & me. Hádajte, ako sa Slovensku darilo v plnení všetkých cieľov z dlhodobej perspektívy, porovnajte si odhady s výsledkami Eurostatu a zistite, ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami a európskym priemerom.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.