Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
15.07.2020, 09:00

Krízy, na ktoré sme zabudli: Od Kamerunu po Venezuelu

Na africkom kontinente sa odohráva deväť z desiatich najväčších a najviac zanedbaných kríz sveta.

Krízy, na ktoré sme zabudli: Od Kamerunu po Venezuelu
Zdroj: Reuters/Goran Tomasevic

Konflikty, vojny, prírodné katastrofy – každý deň dávajú do pohybu milióny ľudí. Častokrát bez zrakov novinárov, bez svetiel kamier. Presne na tie sa sústreďuje medzinárodná humanitárna mimovládna organizácia Norwegian Refugee Council, ktorá aj tento rok vydala svoj rebríček desiatich zabudnutých utečeneckých kríz. 

Vo svojej správe skúmala aj to, prečo niektoré vojnové krajiny nedostávajú finančnú podporu a nedostáva sa im ani mediálneho pokrytia. Podľa dát organizácie sa tri najviac zanedbané krízy sveta odohrávajú v Kamerune, Konžskej demokratickej republike a Burkina Faso.

Afrika a ešte raz Afrika

Michelle Delaney, mediálna poradkyňa organizácie pre HN Globálne uviedla, že „africké národy sú na čele rebríčka už po piaty rok. Jediná zo zabudnutých kríz, ktorá sa neodohráva v Afrike, je venezuelská.“

Podľa správy sa na prvom mieste v rebríčku utečeneckých kríz za rok 2019 ocitol Kamerun.

„V roku 2019 krajinu sužovali hneď tri krízy naraz: zhoršenie útokov Boko Haram na ďalekom severe, politická kríza v severozápadnom a juhozápadnom regióne, a utečenecká kríza na východe krajiny,” uvádza Norwegian Refugee Council.

Vo východnom Kongu, ktoré skončilo ako druhé, zas konflikt donútil minimálne 1,7 milióna ľudí opustiť svoje domovy – je to najvyšší počet novovysídlených ľudí v celej Afrike. Burkina Faso, malá krajina v podnebnom pásme Sahelu zas trpí obrovskou a málo medializovanou krízou vnútorne vysídlených ľudí, ktorá je výsledkom terorizmu, potravinovej neistoty i klimatickej zmeny. Krajina sa v rebríčku ocitla po prvýkrát a umiestnila sa na treťom mieste.

Organizácia svoj rebríček zostavovala podľa toho, ktoré krízy nedostávajú dostatočnú mediálnu pozornosť a medzinárodnú pomoc a nevykazujú politickú vôľu ochraňovať práva civilistov a participovať na mierových dohodách, a taktiež vôľu alebo schopnosť nachádzať politické riešenia. Podľa Delaney je práve mediálna pozornosť kľúčová na to, aby sa zvýšilo povedomie o krízach. 

A nemyslí si to len ona. „Krízy, ktorým je venovaná malá pozornosť a ktorým sa málo venujú médiá, sa nedostáva finančná podpora potrebná na naplnenie akútnych potrieb humanitárnej pomoci pre bežných ľudí,“ pripomenula Denisa Augustinová, operačná riaditeľka slovenskej humanitárnej organizácie Magna pôsobiacej v Konžskej demokratickej republike i v Južnom Sudáne.

Humanitárne krízy sa pritom pravdepodobne v tomto roku budú naďalej zhoršovať v dôsledku globálnej koronakrízy, ktorá pridáva utrpenie miliónom ľudí, uvádza sa v správe.

Augustinová upozorňuje, že epidémia koronavírusu sa tu s tou našou nedá porovnávať.  „Zdravotníctva týchto krajín sú úplne odkázané na humanitárnu pomoc organizácií, bez pomoci lekárov a zdravotníkov tu ľudia bežne zomierajú na choroby, ktoré v Európe vyliečime po návšteve lekárne.“

V rovnakých krajinách pôsobí i česká kancelária organizácie Lekári bez hraníc. „Konžská demokratická republika má problém so šírením hneď niekoľkých chorôb naraz. Spalničky a ebola tam majú na svedomí tisíce obetí. Covid-19 komplikuje prácu miestnych aj medzinárodných zdravotníkov, ktorí majú v dôsledku obmedzenia zhromažďovania väčších skupín obyvateľov problém plošne očkovať proti spalničkám,“ povedala riaditeľka českej pobočky Lekárov bez hraníc, Sylva Horáková.

V Konžskej demokratickej republike aktuálne prevláda najväčšia epidémia spalničiek súčasnosti, na ktorú od minulého roka zomrelo viac než 6600 detí.

Zuzana Břehová, projektová manažérka českej organizácie Člověk v tísni, ktorá aktuálne pôsobí vo východnej časti Konga, upozorňuje aj na to, že obyvatelia tejto krajiny žijú uprostred humanitárnej krízy už viac ako dve desaťročia. 

„Obyvatelia Konžskej demokratickej republiky sú však v dôsledku iných epidémii posledných rokov zvyknutí a oboznámení s dodržiavaním zvýšených hygienickyćh štandardov a používaním ochranných pomôcok. Reakcia krajiny na šíriacu sa epidémiu Covidu-19 bola rýchla, a preventívne opatrenia začali fungovať v podstate okamžite,“ dodala Břehová.

Podvýživa a hladomor

Člověk v tísni však upozorňuje na to, že pretrvávajúce konflikty v krajine vedú aj k potravinovej kríze a zvyšujú počty ľudí s akútnou podvýživou. Tá sa týka najmä detí do päť rokov a žien.

Aj v Južnom Sudáne v oblasti Dug Pagaak po minuloročných povodniach hrozí obyvateľom hladomor.  Podľa Augustinovej sú tam okrem hladu ďalšími zabijakmi aj malária, hnačky či zápaly dýchacích ciest, ktoré u nás vieme bežne liečiť. „Krajina postihnutá občianskou vojnou je na hranici kolapsu, 80 percent zdravotníckych služieb zabezpečujú humanitárne organizácie,“ povedala Augustinová.

Medzinárodné humanitárne organizácie novinárom a médiám odporúčajú, aby o utečeneckých krízach rozširovali povedomie a pravidelne publikovali príspevky, čo pomôže zvýšiť pozornosť donorov, no i lídrov a medzinárodnej komunity.

Desať najviac „zabudnutých“ utečeneckých kríz sa nachádza v týchto krajinách:
1. Kamerun
2. Konžská demokratická republika
3. Burkina Faso
4. Burundi
5. Venezuela
6. Mali
7. Južný Sudán
8. Nigéria
9. Stredoafrická republika
10. Niger
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.