Zomrel bývalý generálny tajomník Komunistickej strany Československa Miloš Jakeš. Uviedla to televízia CNN Prima News. Jakeš sa do pamäti národa zapísal svojimi zmätenými a až bezstarostne úprimnými prejavmi.
Jeho pôsobenie v najvyššej straníckej funkcii je spojené s agóniou a následným pádom komunistického zriadenia v Československu v novembri 1989. V pondelok 12. augusta by oslávil 98. narodeniny.
Pohreb sa konal v utorok v pražskom motolskom krematóriu bez účasti verejnosti. Záznam jeho vystúpenia pred komunistickými funkcionármi v Červenom Hrádku na Plzeňsku z júla 1989 koloval medzi ľuďmi a Jakeš sa stal nechcenou komediálnou hviezdou.
Prejav, v ktorom okrem iného apeloval na to, aby komunisti získali podporu obyvateľov a nezostali sami "ako kôl v plote", bol pre mnohých Čechov aj Slovákov signálom, že vládnuci režim nie je tak silný, ako sa tváril pri rozháňaní opozičných demonštrácií.
Z Moskvy do ústredného výboru KSČ
Miloš Jakeš sa narodil v auguste 1922 v obci České Chalupy v Českokrumlovskom kraji.
Študoval a potom pracoval v národnom podniku Svit Zlín, a to od roku 1937 do roku 1950. V roku 1944 ukončil vyššiu elektrotechnickou priemyselnú školu.
Už v roku 1945 vstúpil do komunistickej strany a v roku 1950 sa na dva roky stal predsedom národného výboru v Gottwaldove, dnešnom Zlíne. V rokoch 1952 až 1955 bol tajomníkom ústredného výboru zväzu mládeže.
V roku 1958 sa vrátil zo štúdia na Vysokej škole straníckej v Moskve. Začal pôsobiť na Ústrednom výbore Komunistickej strany Československej (ÚV KSČ) a v období 1966 až 1968 bol námestníkom ministra vnútra. V marci 1968 bol zvolený za predsedu Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ a v tejto funkcii zostal do roku 1977.
V období Pražskej jari sa Jakeš priklonil na stranu konzervatívnych síl v komunistickej strane, čo mu po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy zaistilo pokračovanie kariéry.
V sedemdesiatych rokoch bol jedným z predstaviteľov tzv. Normalizácie v Československu a podieľal sa na čistkách v spoločnosti aj v KSČ.
Bol členom predsedníctva ÚV KSČ, kde zodpovedal za oblasť poľnohospodárstva a od roku 1981 bol predsedom národohospodárskej komisie ÚV.
V priebehu 80. rokov sa Jakeš začal prezentovať ako stúpenec reforiem Michaila Gorbačova v Sovietskom Zväze. Jeho politická kariéra vyvrcholila v decembri 1987, kedy sa stal nástupcom Gustáva Husáka vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ.
Jakešovv prekvapivý nástup do čela strany však bol skôr výsledkom vnútrostraníckych hier a mal zabrániť, aby sa k moci dostal vtedajší federálny predseda vlády Lubomír Štrougal.
Život po revolúcii
Po novembrových udalostiach roku 1989 skončil mocenský monopol komunistov strany a sám Jakeš bol donútený svoju funkciu opustiť. V decembri 1989 bol potom dokonca na mimoriadnom zjazde z KSČ vylúčený. Následne sa vzdal aj svojho poslaneckého mandátu a odišiel z politiky.
V ďalších rokoch musel čeliť obvineniu z vlastizrady, ktorej sa podľa obžaloby dopustil tým, že sa 22. augusta 1968 zúčastnil na sovietskom veľvyslanectve v Prahe rokovania o vytvorení tzv. Robotnícko-roľníckej vlády, ktorá mala nahradiť vtedajší zákonnú vládu, a súhlasil, že sa stane jej členom.
V júni 2003 ho však Vrchný súd spod obžaloby oslobodil. Od augusta 2016 čelil spolu s ďalšími 66 ľuďmi trestnému oznámeniu kvôli zabitiu piatich Nemcov v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch na hranici vtedajšieho Československa.
Vydania do Nemecka či rozsudku sa však nedožil. V posledných rokoch žil Miloš Jakeš prevažne v ústraní.
Po smrti manželky Květeny Jakešovej býval ako dôchodca v pražských Dejviciach a príležitostne vystupoval na verejnosti. V roku 1996 mu vyšla kniha Dva roky generálnym tajomníkom, v októbri 2017 potom vznikol o jeho živote dokumentárny film Milda.