Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
16.07.2020, 16:28

Klimatická kríza vs. koronakríza: veľký reštart ekonomiky má byť zelený

Únia má plán, ako obnoviť hospodárstvo, na európskej pôde však nepanuje jednota.

Klimatická kríza vs. koronakríza: veľký reštart ekonomiky má byť zelený
Zdroj: Pixabay

Bolo to začiatkom apríla, boj proti pandémii nového koronavírusu sa v Európe ešte len rozbiehal. No už vtedy bolo vidieť, že hromadné vypínanie ekonomík má jeden pozitívny dopad. Čistejší vzduch. Podľa štúdie uverejnenej v magazíne Nature Climate Change sa denné emisie oxidu uhličitého v porovnaní s vlaňajšími priemermi znížili o 17 percent. 

Späť ku klíme

Boj proti koronavírusu spôsobil obrovské ekonomické škody a Európska únia chystá veľký reštart. A ten by mal byť zelený. Podľa poslanca europarlamentu Martina Hojsíka bude výzvou obnoviť našu ekonomiku tak, „aby sme ochránili planétu a klímu, a súčasne pomohli bežným ľuďom, ktorých kríza postihla najviac, nájsť opäť stabilné a dobre platené zamestnania.“ V tom spočíva európsky plán zelenej obnovy (tzv. European Green Deal). „Zdá sa, že na európskej úrovni konsenzus v tomto je. Teraz je ťah na našej vláde,“ povedal pre HN Globálne Hojsík. S tým, že mnohé európske mestá sa podľa neho snažia zabrániť tomu, aby sa vrátili k stavu klímy pred krízou.

No na európskej pôde nepanuje jednota. Napríklad Poľsko a Česko žiadajú Úniu, aby dočasne zabudla na riešenie klimatickej krízy a dala prednosť rýchlej obnove hospodárstva. Napríklad český premiér Andrej Babiš vyhlásil, že namiesto podpory „zelenej“ ekonomiky je potrebné venovať pozornosť podnikom, ktoré koronakríza zasiahla najviac, informoval portál Euractiv.

Podobnú rétoriku má aj Poľsko. „Následky boja s koronavírusom budú bolestivé. Je jasné, že krajiny budú hľadať peniaze na pomoc svojim podnikom a občanom,“ povedal pre agentúru Reuters štátny tajomník ministerstva štátneho majetku Janusz Kowalski.

Zdroj: TASR/Henrich Mišovič

Sucho a horúco

Teraz, keď väčšinu ľudí trápia ekonomické škody a nárast nezamestnanosti v dôsledku koronakrízy, klimatická zmena sa dostáva do úzadia. Mnoho ľudí argumentuje tým, že nárast hladiny morí či topenie ľadovcov už nevieme zastaviť. Tieto dôvody udávajú najmä klimaskeptici, ktorí neveria, že za zmenu klímy je zodpovedný človek. 

Na druhej strane, klimatológovia upozorňujú na viaceré indície, ktoré ukazujú, aké má klimatická zmena dosahy. Už aj na Slovensku zažívame horúce a dusné letá, máme problémy s nedostatkom vody v prírode alebo zase máme jej nadbytok, povedala pre HN Globálne klimatologička Miriam Jarošová. S tým, že klimatická zmena je komplexný, globálny problém, ktorá sa nás dotkne nielen teplotnými extrémami.  

„Vzostupom hladiny oceánov a morí v dôsledku topenia ľadovcov sú ohrozené mnohé pobrežia krajín. Napríklad Veľká Británia, Holandsko, Taliansko, Francúzsko... všade tam žijú ľudia, je tam priemysel, poľnohospodárstvo... všetko toto bude buď zatopené, alebo sa budú musieť nájsť iné priestory, kam sa presunú dotknuté firmy. A ľudia? Tí sa budú musieť presídliť. V dôsledku klimatickej zmeny budú pribúdať lokality, kde budú vo veľkej miere chýbať zrážky, bude tam teda sucho a tieto oblasti zase budú mať problém so zabezpečením potravín pre svoje obyvateľstvo. Keď sa takáto situácia bez zrážok stane normou, ľudia tiež budú hľadať miesta, kde oni a ich rodiny budú môcť žiť,“ objasňuje Jarošová.

Zmierňovať škody nestačí

Prvýkrát sa dôkaz o skleníkovom efekte a s ním súvisiacou klimatickou zmenou objavil v roku 1988, kedy vedec James Hansen potvrdil, že Zem sa otepľuje. Odvtedy ubehlo viac ako 30 rokov, a zatiaľ, kým politickí lídri stále odsúvajú problém na okraj, Zem sa „dusí v plameňoch“. Americký sociológ Aaron McCright pre HN Globálne povedal, že už nestačí len usilovať o zmiernenie škôd. „Musíme tiež tvrdo pracovať v našej snahe o prispôsobenie. Môže to znamenať výstavbu alebo spevnenie morských múrov, dodatočnú montáž ciest a mostov na zvládanie väčšieho tepelného stresu alebo extrémnych teplôt a záplav.“

Ak podľa Hojsíka chceme, aby bol život na Slovensku znesiteľný aj o niekoľko rokov, ľudia sa musia začať správať rozumne. Z fondov EÚ investujeme nemalé peniaze na obnovu centier našich miest a obcí. Ale namiesto toho, aby sme ich obnovili tak, že tam vysadíme stromy či inú zeleň a vybudujeme vodozádržné prvky, my si ich vybetónujeme. A potom, keď je tam v lete vyše 35 stupňov v tieni, tak sú neobývateľné a zhoršujú nám kvalitu života.“

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov na Katedre žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.