Spravodlivá a udržateľná obnova po pandémii je možná len vtedy, ak sa vedúci predstavitelia Európskej únie dohodnú, že v záchrannom balíčku nedajú priestor pre investície, ktoré škodia ľudskému zdraviu, ničia prírodné bohatstvo a prispievajú ku klimatickej kríze. Myslí si to Green 10, koalícia desiatich najväčších zoskupení environmentálnych organizácií v Európe.
Pod list a petíciu, ktorú koalícia v tejto súvislosti vytvorila, sa podpísalo viac než 1,3 milióna Európanov.
O čo ide? Európska únia chce vyčleniť pre členské štáty 750-miliardový balíček tzv. EÚ novej generácie, o ktorom dnes diskutujú lídri členských krajín. Za Slovensko sa stretnutia zúčastňuje aj premiér Igor Matovič.
Podľa Green 10 by mal výsledný balík obsahovať nielen zoznam toho, čo EÚ chce financovať, ale aj podrobný zoznam toho, čo financovať nechce. Konkrétne aktivity, ktoré by EÚ finančne podporovať nemala v prípade, že chce dosiahnuť svoje klimatické a ďalšie environmentálne ciele.
Momentálne zaslovnenie balíčka totiž nie je príliš striktné, a tak podľa Green 10 hrozí, že peniaze môžu poputovať aj tam, kam by nemali.
Organizácie preto vytvorili zoznam 21 sektorov hospodárstva, ktoré idú proti záväzkom EÚ v oblasti klímy a životného prostredia. Ten zahŕňa napríklad ťažký priemysel, vrátane ropného či uholného priemyslu, letecký priemysel, priemyselnú živočíšnu výrobu alebo chemický priemysel produkujúci život či životné prostredie ohrozujúce látky.
„Za peniaze budúcich generácií nemôžeme stavať spaľovne odpadov či fosílnych palív z minulého storočia. Potrebujeme šetriť zatepľovaním budov, citlivým využívaním miestnych obnoviteľných zdrojov, predchádzať vzniku odpadov, kompostovať a recyklovať ich – aktivity z 21. storočia, ktoré aj vytvoria viac pracovných miest na dlhšie obdobie,“ hovorí Juraj Melichár, koordinátor organizácie Priatelia Zeme-CEPA.
Príležitosť aj pre Slovensko
Už dnes pociťujeme dôsledky klimatickej krízy a straty biodiverzity a je preto nesprávne, aby financie na obnovu podporili odvetvia, ktoré za toto nesú zodpovednosť, dopĺňa Katarína Juríková, programová riaditeľka Greenpeace Slovensko.
Podľa nej sú však európske peniaze veľkou príležitosťou na reštart Slovenska smerom k spravodlivej a bezuhlíkovej ekonomike, ktorá zmierni dôsledky klimatickej zmeny a má potenciál vytvoriť nové pracovné miesta.
Práve vysoká nezamestnanosť je často skloňovaným dôsledkom prechodu na tzv. zelenú ekonomiku. Podľa riaditeľky WWF Slovensko Miroslavy Plassmann práve preto musíme ľuďom v regiónoch, ktorých živí ťažba dreva, uhlia či priemyselné poľnohospodárstvo, ponúknuť alternatívu. „Peniaze by mali smerovať do tvorby zelených pracovných miest. V prípade Slovenska je to aktuálne Horná Nitra, ale i oblasť Muránskej planiny či ďalších národných parkov, kde by ťažbu dreva mali nahradiť služby na báze mäkkého turizmu,“ hovorí.
Pri diskusiách o obnove by sme podľa Plassmann nemali zabúdať ani na rieky, keďže potrebujeme obnovovať prirodzenú vodozádržnú funkciu krajiny.
Potrebu smerovať opatrenia na širšie spektrum oblastí, ktoré pomôžu klíme, zdôrazňuje aj SOS/BirdLife Slovensko. „Naše lesy sú jednou z oblastí, kde investície prinesú obrovskú návratnosť. Mnohé z opatrení neznesú odklad, rozpadajú sa smrečiny a vzácnych druhov ubúda. či úbytku vzácnych druhov,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
