Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
18.07.2020, 10:00

Odlesňovanie sa počas pandémie nespomalilo. Amazonský prales čelí rekordnému vyrubovaniu

Brazílsky pravicovo-populistický prezident Jair Bolsonaro opäť čelí kritike.

Odlesňovanie sa počas pandémie nespomalilo. Amazonský prales čelí rekordnému vyrubovaniu
Zdroj: Reuters

Ilegálnu ťažbu dreva v Brazílii nezastavil ani koronavírus, informuje kozmická agentúra INPE. Zábery zo satelitov ukazujú, že počas apríla 2020 sa vyťažilo viac než päť a pol tisíca kilometrov štvorcových amazonského pralesa. Príčinou je menšia miera kontroly ťažby v lesoch počas pandémie i politika vlády pravicovo-populistického prezidenta Jaira Bolsonara.

Medziročná strata časti amazonského pralesa predstavovala 10 129 kilometrov štvorcových, čo zodpovedá približne veľkosti štátu Libanon. Podľa pôvodného vyhlásenia agentúry INPE miera odlesňovania medziročne vzrástla o 34,4 percent. Neskôr agentúra svoje vyhlásenie poupravila a dodala, že pôvodné odhady sa zvýšili o ďalších päť percentuálnych bodov.  Celkovo ide o najväčšiu mieru odlesnenia od roku 2008, v údajoch však ešte nie sú zahrnuté minuloročné lesné požiare.

Brazílska vládna agentúra Ibama, ktorá sa zaoberá životným prostredím, priznáva, že počas pretrvávajúcej pandémie prebieha menej kontrol, ktoré by mohli odhaliť ilegálnu ťažbu. Carlos Souza Jr., výskumník z neziskovej organizácie Imazon, sa pre Reuters vyjadril, že sa riziko ničenia pralesov zvyšuje aj vďaka hospodárskej kríze súvisiacej s koronavírusom. Souza Jr. tvrdí, že väčší počet ľudí je ochotných riskovať a prikláňa sa k trestnej činnosti v snahe zarobiť si peniaze na živobytie.

Bolsonaro obviňuje DiCapria

Ničenie amazonského pralesa prudko vzrástlo aj v dôsledku opatrení vlády prezidenta Jaira Bolsonara. Ten je totiž presvedčený, že na to, aby sa obyvatelia Brazílie dostali z chudoby, je potrebné rozvinúť krajinu aj v tých častiach, kde sa prales nachádza. Platí to dokonca aj na územiach, kde sú zriadené chránené oblasti, ktoré Bolsonaro otvoril pre ťažobný priemysel a poľnohospodárstvo.

Bolsonaro po nástupe do úradu v januári 2019 zrušil niektoré environmentálne opatrenia, udelil amnestiu na pokuty za nezákonné odlesňovanie, znížil rozpočty na vymáhanie práva v oblasti životného prostredia a obmedzil úlohu vedcov vo vláde. Brazílsky prezident taktiež tvrdil, že za minuloročné požiare je zodpovedný herec a ekologický aktivista Leonardo DiCaprio.

Zdroj: Reuters

Všetky tieto rozhodnutia viedli mnohých politických lídrov k ostrej kritike politiky brazílskeho prezidenta. Podľa odborníkov je zachovanie amazonského pralesa nevyhnutné v snahe znížiť emisie skleníkových plynov a mieru globálneho otepľovania.

Štúdia uverejnená v časopise Science v roku 2014 ukazuje, že vďaka spomaleniu odlesňovania amazonského pralesa v rokoch 2004 až 2013 sa do atmosféry uvoľnilo o 3,2 miliárd ton emisií skleníkových plynov menej, v porovnaní so situáciou, keby k poklesu ťažby nedošlo. Toto množstvo predstavuje emisie, ktoré by vyprodukovali všetky autá na amerických cestách počas troch rokov.

Obdobie sucha môže byť kritické

Nárast miery odlesňovania v období dažďov, ktoré trvá zvyčajne do apríla, môže v kombinácií s neobvykle suchými podmienkami v Brazílii viesť k rozsiahlym lesným požiarom počas obdobia sucha.

„Na miestach, kde došlo k odlesňovaniu počas obdobia dažďov, pravdepodobne počas obdobia sucha vypuknú požiare. Je to znepokojujúce znamenie,“ uvádza pre Reuters aj Marcello Brito, prezident Brazílskeho združenia podnikateľov v poľnohospodárstve.

Vedci dokonca varujú, že sa celý amazonský ekosystém nachádza v ohrození. Ak bude odlesňovanie pokračovať, tak sa z oblastí mokrého dažďového pralesa môžu stať oblasti suchých a tropických lesov a stepí.

Aj slovenské lesy ubúdajú, hoci sa ich výmera zvyšuje

Ministerstvo pôdohospodárstva sa pre HN Globálne vyjadrilo, že sa výmera lesných pozemkov na Slovensku zvyšuje. „S cieľom zabezpečenia trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch je obhospodarovateľ lesa povinný vykonať obnovu lesa po vzniku holiny do dvoch rokov,“ hovorí Daniel Hrežík, hovorca rezortu pôdohospodárstva. Pod pojmom holina sa nechápe len plocha po ťažbe dreva, ale aj plocha, na ktorej lesný porast zanikol vplyvom škodlivých činiteľov. Napríklad po požiari.

Problém ubúdajúcich lesov na Slovensku sa však následným vysádzaním nevyrieši. Ak niekto vyťaží starý horský les a vysadí tam mladé stromčeky, ešte to neznamená, že reálne obnovil les, vysvetľuje Tomáš Derka z iniciatívy My sme les. „Po vyťažení lesa z neho nezmiznú len stromy, ale aj tisíce iných druhov. Preto sa dá hovoriť o zničení lesa, aj keď sú tam už vysadené malé stromčeky,“ dopĺňa Derka.

Podľa Derku sa pri ťažbe ničí aj pôda a mnohé pôdne organizmy sa prinavrátia až za stovky rokov, samotný les by sa do pôvodného stavu vrátil možno o tisíc rokov. „Medzitým však bude les približne osemdesiat rokov stále ťažený a opätovne sa tam budú vysádzať len stromčeky. Výmera lesného pôdneho fondu síce narastá, no kvalita lesa, ktorý sa na daných pozemkoch nachádza, sa zhoršuje. Dokonca nám stále miznú pralesy,“ uzatvára Derka.

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov na Katedre žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.