Žiadny Európan nebude pracovať dlhšie, ako 48 hodín týždenne. To je predstava poslancov Európskeho parlamentu, ktorí včera rozhodli, že pracovať dlhšiu dobu sa nebude. Takéto rozhodnutie pritom ide proti vôli mnohých členských krajín, ktoré žiadajú za určitých podmienok až 65 hodinový pracovný čas. "Práve v dobe, kedy nielen v Európe, ale po celom svete zúri finančná kríza, kedy potrebujeme, aby mali podnikatelia čo najviac rozviazané ruky, aby sa mohli prispôsobiť meniacim sa podmienkam, tak europarlament schvaľuje legislatívu, ktorá nepriamo prehlbuje finančnú krízu," povedal pre HN tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Marián Hošták.
Krátkozraké riešenie
O smernici, ktorá rozhoduje o dĺžke pracovného času v krajinách Európskej únie, rozhodujú okrem europoslancov aj jednotlivé členské štáty v rámci spoločných orgánov únie. Práve ministri práce a sociálnych vecí z európskej dvadsaťsedmičky sa pred časom dohodli na tom, že maximálna dĺžka pracovného času bude 48 hodín týždenne, ale zamestnanci si môžu sami určiť, či budú chcieť pracovať dlhšie. V tomto prípade im dohoda umožňovala pracovať až 60 hodín do týždňa v prípade, že sa do pracovného času počíta aj pohotovosť, napríklad doma pri telefóne, mohli ľudia pracovať dokonca až 65 hodín týždenne.
Pracovnoprávna legislatíva by mala byť podľa zamestnávateľov čo najflexibilnejšia, aby si zamestnávateľ so zamestnancom po vzájomnej dohode vedeli čo najlepšie prispôsobiť podmienky práce, aby bola výsledná dohoda čo najvýhodnejšia pre oboch. "Stanovovať maximálne pracovné časy, navyše v rozpore s predošlými dohodami, pokladáme za veľmi krátkozraké," povedal Hošták. Navyše, Európsky parlament sa bude musieť dohodnúť s vládami členských krajín na ďalšom postupe, keďže s novou smernicou musia súhlasiť aj členské štáty a podľa odborníkov sa bude kompromis hľadať iba veľmi ťažko. Výrazné obmedzenie dĺžky pracovného času robí veľké problémy najmä pri profesiách, v ktorých treba tráviť časť služby v pohotovosti, napríklad u lekárov.
Zelená revolúcia
Európsky parlament včera takisto definitívne odklepol kontroverzný klimatický balíček, na ktorom sa dohodli lídri európskej dvadsaťsedmičky na minulotýždňovom summite v Bruseli. Priemysel Európskej únie tak čaká "zelená revolúcia" a členské krajiny budú musieť do roku 2020 výrazne znížiť množstvo emisií skleníkových plynov.
Napriek hladkému schváleniu legislatívy kritizujú výsledný klimatický balíček ochrancovia prírody. "Parlament sám znížil svoju váhu, keď nemal odvahu urobiť čo i len malé zmeny do kompromisov vyjednaných na summite EÚ. Európa sľubovala, že povedie boj proti zmene klímy, zatiaľ nás však vodí za nos," povedala Joris den Blankenová z organizácie Greenpeace.