Turecko dnes ostro odsúdilo grécke reakcie na piatkové moslimské modlitby v istanbulskom chráme Hagia Sofia, ktorý sa po dva týždne starom rozhodnutí tureckého prezidenta premenil z múzea opäť na mešitu.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis povedal, že krok Turecka je urážkou civilizácie 21. storočia.

​Hovorca tureckého ministerstva zahraničia mu dnes odpovedal, že Atény by sa mali "prebudiť z byzantského sna" a prestať používať Hagia Sofia ako zámienku pre vyjadrenie svojho nepriateľstvo k islamu, uviedla agentúra Anadolu.

Grécko a Turecko sú dlhoroční rivali a rozhodnutie Ankary premeniť pôvodne kresťanský chrám po 85 rokoch opäť na mešitu je vo vzájomných napätých vzťahoch ďalšou výbušnou témou.

V Solúne horela vlajka Turecka

V piatok na protest proti prvým moslimským modlitbám v skoršom chráme Božej Múdrosti zneli v Grécku zvony a aténsky arcibiskup Hierónymos pri zvláštnej bohoslužbe premenu označil za "hriešny čin".

V gréckych mestách protestovali stovky ľudí a v Solúne počas protestu podľa Anadolu horela vlajka Turecka.

"Grécko opäť ukázalo svoje nepriateľstvo voči islamu a Turecku pod zámienkou, že reaguje na otvorenie mešity na modlitby," uviedol hovorca tureckej diplomacie Hami Aksoy. "Grécko by sa malo prebudiť zo svojho byzantského snenia, z ktorého sa nedokáže vymaniť už 567 rokov, a zbaviť sa pocitov márnosti, ktoré z toho pre neho pramenia," dodal.

Symbol veľkosti národa

Chrám Hagia Sofia sa stal prvýkrát mešitou po dobytí Konštantínopolu (dnešného Istanbulu) vojskami Osmanskej ríše v roku 1453. Pre mnohých Turkov je tak premena späť na mešitu aj symbolom veľkosti ich národa.

Vyhrotené turecko-gréckej vzťahy silne poznamenala aj migračná kríza a spory ohľadom tureckých prieskumných lodí v Egejskom mori.

Ankara vysiela svoje lode určené na prieskum možností ťažby ropy a zemného plynu do sporných vôd, ktoré podľa Atén spadajú pod gréckou správu, a Grécko tieto operácie označuje za nelegálne.