Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.07.2020, 16:51

Čína verzus veľmoci. Prečo sa Peking stavia proti celému svetu?

Peking sa pod vedením prezidenta Si Ťin-pchinga rozhodol, že je už dostatočne silný, aby sa postavil ostatným veľmociam.

Čína verzus veľmoci. Prečo sa Peking stavia proti celému svetu?
Zdroj: Reuters

Peking pod vedením Si Ťin-pchinga vyostruje situáciu na medzinárodnom poli. Stoja za tým mladí diplomati aj absencia kritiky samotného prezidenta.

"Čína je stále viac autoritárska na domácej pôde, navyše je čím ďalej tým viac agresívna a nepriateľská voči slobode vo svete," uviedol pri prejave v kalifornskej knižnici Richarda Nixona súčasný minister zahraničia USA Mike Pompeo.

"Ak slobodný svet nezmení komunistickú Čínu, komunistická Čína zmení nás." Pompeo tak nahlas predniesol to, čo množstvo odborníkov spomína už dlhšiu dobu.

​Zhoršenie vzťahov

Peking sa pod vedením prezidenta Si Ťin-pchinga rozhodol, že je už dostatočne silný, aby sa postavil ostatným veľmociam. Len počas posledných dvoch mesiacov sa Čína rozhodla na odvetné uzavretie amerického konzulátu, bojovala na hraniciach s Indiou, kde došlo k násilným stretom medzi vojenskými posádkami, ukončila "zlatú éru" dobrých vzťahov s Veľkou Britániou, vyvolala diplomatickú roztržku s Austráliou a zaviedla drastický zákon o národnej bezpečnosti v Hongkongu, ktorý medzinárodná komunita odsúdila.

Zhoršenie vzťahov na medzinárodnej pôde sa podpísalo aj na aktivitách čínskych spoločností. India zakázala 59 firmám pôsobenie na miestnom trhu, ktorý patrí k najrýchlejšie rastúcim na svete.

Najviac zasiahnuté boli spoločnosti Wech a TikTok, keďže tretina ich užívateľov žije v Indii. Diplomatické roztržky nakoniec zastavili aj vstup Huaweiu do Veľkej Británie.

Podľa agentúry Bloomberg sa pravdepodobne v Číne prejaví aj "odliv mozgov" z Hongkongu. Zároveň situáciu nezlepšuje ani postavenie moslimskej minority Ujgurov, ktorých Peking zatvára do koncentračných táborov, a kvôli ktorým sa čím ďalej častejšie ozývajú neziskové organizácie.

"To všetko mení narativ čínskych úmyslov. Čína zostáva osamotená. Pôsobí, že sa snaží dosiahnuť svoje, že nechce spolupracovať. A mnoho krajín preto radšej nechce s Čínou spolupracovať. Prinesie to bezpochyby aj ekonomické dôsledky, "uviedla pre denník The Guardian Susan Shirková z University of California.

Čína zmenila svoj dlhodobý prístup. Niekoľko rokov sa snažila uistiť medzinárodnú komunitu, že jej vzostup je mierumilovný, že sa nikdy nepokúsi zmeniť status quo medzinárodnej politiky.

"Pod vedením Si Ťin-pchinga si však hovoria: Možno sme dostatočne silní. Sme si rovní a teda im môžeme spôsobiť rovnaké škody, ako oni nám. Môžeme bojovať," vysvetlil expert na Čínu Dali Yang.

Podľa analytikov je ale veľmi ťažké vysvetliť správanie čínskeho vedenia v posledných mesiacoch. U niektorých rozhodnutí nie je jasné, kto a prečo ich urobil. Jednoznačne možno ale povedať, že si Peking proti sebe poštval nemalý počet globálnych hráčov.

Chýba kritika

"Je to výnimočná situácia predovšetkým v tom, že Čína začala hneď niekoľko sporov na rôznych frontoch," konštatovala Shirková. "Zdá sa, že sa niečo pokazilo v procese tvorby politiky. Je to odraz toho, čo Teng Siao-pching nazýval, prílišnou koncentráciou moci', ktorá vedie k chybám. Prečo? Pretože sa nikto neodváži povedať lídrovi, že robí chyby."

Podľa informácií denníka Le Monde je jedným z dôvodov agresívnej politiky aj fakt, že došlo k nástupu novej generácie diplomatov do najvyšších kresiel. Chcú sa vraj zavďačiť prezidentovi a ukázať, že si nič nenechajú.

Peking navyše na domácej pôde čelí vysokej nezamestnanosti a zlým ekonomickým výsledkom, ktoré spôsobila koronavírusová pandémia. V snahe sprísniť dohľad nad obyvateľstvom centrálna vláda zaviedla silnú cenzúru na internete. Ľudia, ktorí vedenie krajiny kritizovali, boli zadržaní.

"Číňania postupne začínajú pociťovať fakt, že vláda začala studenú vojnu so Spojenými štátmi. Budúcnosť zostáva nejasná a oni nevedia, ako s touto situáciou naložiť. Posledných 40 rokov totiž žili v relatívne mierovom prostredí a teraz sa všetko mení," vysvetlil pre The Guardian analytik Minxin Pei.

Vláde podľa neho nevadí boj na medzinárodnom poli, ale skôr obavy z vlastného obyvateľstva. Ostatne aj preto vraj v priebehu minulého týždňa prebehlo ojedinelé stretnutie Si Ťin-pchinga s biznisovými špičkami v Pekingu.

Čínsky prezident pripustil, že koronavírová pandémia krajinu zasiahla, ale že je presvedčený o tom, že jeho krajina je schopná túto krízu využiť. "Kým zostávajú kopce zelené, bude drevo, ktoré môžeme spáliť," povedal prezident.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.