Keď sa v Číne uzatvárali mestá, 26-ročná Lele sa čoraz viac hádala so svojím manželom. Kvôli koronavírusu s ním bola nútená tráviť celé dni v provincii Anhui vo východnej Číne, opisuje denník The New York Times.
Ohnutá stolička a odchod polície
Prvého marca ju začal manžel biť detskou stoličkou, kým Lele držala na rukách ich malú dcéru. Nie je si istá, koľkokrát ju manžel udrel, no napokon stratila cit v jednej nohe, spadla na zem, stále držiac bábätko. Fotografia, ktorú urobila po incidente, ukazuje na kúsky rozbitú detskú stoličku s ohnutými kovovými nohami – dôkaz sily, ktorú proti nej jej manžel použil. Druhá fotka dokumentuje jej zranenia: takmer každý centimeter jej nôh bol poznačený modrinami a jej ľavé lýtko pokrývala veľká podliatina.
Lele povedala, že počas ich šesťročného vzťahu ju manžel týral, ale koronakríza všetko zhoršila. „Počas pandémie sme nemohli ísť von a naše konflikty sa len stupňovali a boli čoraz častejšie. Všetko vyšlo najavo,“ povedala Lele. Po tom, ako ju napadol manžel, sa odplazila do vedľajšej izby a zavolala políciu. Lenže keď policajti prišli, iba zdokumentovali incident a odišli.
Feng Yuan, riaditeľka ženskoprávnej neziskovej organizácie Weiping pre čínsky magazín Sixth Tone povedala, že kým ľudia upierajú všetku pozornosť na pandémiu, polícia hľadá výhovorky, aby neriešila násilie.
Podobné príbehy sa počas koronakrízy odohrávajú aj v iných častiach sveta. Všade tam, kde museli ľudia zostať nútene doma. Španielska krízová linka pre obete domáceho násilia zaznamenala medzimesačne počas prvých dvoch týždňov karantény 18-percentný nárast volajúcich, informuje The New York Times. Počet žien, ktoré ich kontaktovali prostredníctvom mailov a sociálnych sietí však vzrástol až o 700 percent.
„Dostávali sme veľmi hrozivé telefonáty, ktoré nám presne ukázali, aké psychicky aj fyzicky intenzívne môže byť domáce násilie, ak sú ľudia držaní doma 24 hodín denne v uzavretom priestore,“ povedala pre The New York Times Ana Bella, ktorá založila nadáciu pomáhajúcu ostatným ženám po tom, ako si sama zažila domáce násilie.
Tajné heslo: Mascarilla-19
Americký denník v Španielsku kontaktoval pomocou ženských združení ženy, ktoré sú doma zavreté s násilníckym manželom alebo partnerom a viedli s nimi rozhovory cez aplikáciu WhatsApp. Jedna z nich bola Ana, ktorú jej partner pravidelne zneužíva. Ten nástojí na tom, aby ju mal po celý čas pod absolútnym dohľadom. Ak sa Ana zamkne v izbe, partner kope do dverí, kým ich neotvorí. „Nemôžem mať súkromie ani v kúpeľni. A teraz to musím znášať ešte aj v karanténe,“ napísala Ana v správe poslanej neskoro v noci, aby skryla komunikáciu pred partnerom.
Po tom, ako na Kanárskych ostrovoch zavraždil muž svoju 78-ročnú manželku, Španieli prišli s riešením, ako pomôcť ženám chrániť sa pred násilníkom. Žena príde do lekárne a vypýta si masku na tvár Mascarilla-19. Lekárnik už bude vedieť, komu má zavolať. Táto možnosť sa rozšírila aj do ostatných regiónov Španielska a napokon aj do iných krajín.
Násilie je dennou realitou pre ženy a dievčatá aj v Keni. Organizácia Human Rights Watch informuje, že podľa vládnych štatistík zažilo fyzické násilie až 45 percent žien a dievčat. A 14 percent malo skúsenosť so sexuálnym násilím. Mnohé ženy však útoky nenahlásia a len málo z nich sa dočká lekárskej pomoci alebo spravodlivosti. Aj v Keni sa deje to, čo vo zvyšku sveta - pandémia domáce násilie ešte zhoršuje.
16-ročnú Julietu na štyri dni zajal muž a sexuálne ju zneužíval, opisuje Human Rights Watch. Páchateľ svoj skutok odôvodnil tým, že potreboval ženskú spoločnosť, aby zvládol vládou nariadenú karanténu. Julietu nakoniec zachránili susedia a starajú sa o ňu v dome v Nairobi.
Podľa Human Rights Watch kvôli pandémii ženy ťažšie vyhľadajú pomoc. Organizácia pripomína, že okrem vážnych fyzických aj duševných zdravotných problémov prináša násilie aj riziká v podobe infekcií ako HIV, ale aj nechcené tehotenstvá.
Ako pomôcť týraným ženám
Rozvojový program OSN zdôraznil, že krajiny musia začleniť riešenie rodovo podmieneného násilia do ich riešení koronakrízy. Izolácia zvýšila závislosť ľudí na technológii a zmenila to, akým spôsobom sú zdravotná, právna a sociálna pomoc poskytované ľuďom, keď nemôžu opustiť svoje domovy. Organizácia ďalej podčiarkla, že okrem polície a liniek pomoci by sa mali vlády zamerať aj na poskytovanie podpory cez telefón alebo rôzne online platformy, čím sa rozšíria možnosti pomoci obetiam. Spolu s ďalšími orgánmi OSN spolupracuje Rozvojový program s viac ako štyridsiatimi vládami z celého sveta na potlačovaní a riešení rodovo podmieneného násilia počas koronakrízy.
Čo sa týka domáhania sa spravodlivosti, mnohé krajiny prešli do virtuálnej komunikácie na súdoch a uľahčili online prístup k poskytnutiu ochrany. Niektoré sa vyjadrili, že chcú takýmto spôsobom poskytovať právnu pomoc obetiam aj naďalej. V Indii zaviedli online súdy ako dočasnú náhradu počas krízovej situácie, ale teraz by ich už časť sudcov a právnikov uvítalo aj po pandémii.
Podľa UNICEF je pre efektívnejšie riešenie prípadov domáceho násilia zásadné, aby v krajinách fungoval systém voľne dostupných služieb zameraných na ochranu týraných obetí. Ženy musia byť informované o svojich možnostiach a vedieť, že im bude poskytnutá pomoc a bezpečie, pokiaľ sa stanú obeťou násilia. Preto je potrebné, aby krajiny podporovali vývoj alternatívnych mechanizmov, kde môže obeť nahlásiť domáce násilie. Na to môžu slúžiť online platformy a aplikácie, alebo aj heslá ako španielska Mascarilla-19.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov na Katedre žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
