Trojtýždňová izraelská vojenská akcia v Gaze trvala v porovnaní s inými vojnami krátko. Aj počet obetí -- viac ako 1 330 mŕtvych a ďalšie tisíce zranených -- zaraďuje konflikt skôr medzi priemer. Niekoľko dní po skončení vojny však vychádzajú na verejnosť osobné príbehy a tragédie na oboch stranách, ktoré sú silnejšie než štatistika.

Zbytočné obete
Medzi ľuďmi rezonujú najmä mená obetí, ktoré s konfliktom nemali vôbec nič spoločné a boli úplne zbytočné. Väčšia časť izraelskej tlače považuje za "vlastnú obeť" aj rodinu palestínskeho lekára Azzadína Abú al-Ajíša. Doktor Ajíš žije v utečeneckom tábore Džabalíja v Gaze, ale pracuje v pôrodnici nemocnice v izraelskom meste Beer Ševa. Jeho snom bolo, aby na hranici medzi Izraelom a Gazou bola vybudovaná spoločná izraelsko-palestínska pôrodnica. V "zlatých mierových rokoch" (boli aj také) cestoval denne z Džabalíje do Beer Ševy, vzdialenej sotva 40 kilometrov. Odkedy vzrástlo napätie, radšej si prenajal izbu v Izraeli a so svojou rodinou trávil v Džabalíji iba koniec týždňa. Jeho synček ho často vítal slovami, že "tento týždeň u nás nebol žiaden útok".

V januári sa však veci vyvinuli inak. V dome doktora Ajíša vybuchol tankový granát, ktorý zabil tri jeho dcéry a neter vo veku osem až dvanásť rokov. Môže byť symbolom spoločného izraelsko-palestínskeho osudu, že doktor Ajíš vo svojej nemocnici, so slzami v očiach a dokonalou hebrejčinou novinárom povedal, že napriek tragickému osudu jeho palestínskej rodiny má aj naďalej jedno úprimné želanie -- aby to bola posledná vojna a aby Izraelčania a Palestínčania žili spolu v mieri.

Aj izraelskí záložníci nechali pri svojom ústupe list v jednom dome v Gaze. "Ľutujeme, ak sme vám spôsobili škody. Vojna pôsobí mnoho nešťastia -- na oboch stranách. Dúfame, že v budúcnosti budeme žiť v mieri."

je pravda, sú aj Palestínčania iného druhu, než je doktor Ajíš. Takí, ktorí jasajú, keď raketa zasiahne izraelský dom. Na druhej strane sú aj Izraelčania, podľa ktorých "je hanbou a potupou, že Palestínčanovi ako je doktor Ajíš dali miesto slovo v nemocnici, v ktorej opatrujú ranených izraelských vojakov".

Zo svadby do boja
V konflikte zahynulo 13 izraelských vojakov. Životy troch z nich ukončila tzv. priateľská paľba. Zasiahli ich omylom vystrelené granáty z izraelských tankov. Ďalšie stovky utrpeli zranenia -- niektorí ľahšie, iní ťažké a sú aj takí, ktorí zostanú do konca života invalidmi. Medzi ťažko zranenými bol aj desiatnik Joram Barzel, ktorého povolali do záložnej služby doslova z vlastnej svadobnej hostiny. Črepina míny ho zasiahla do hlavy. V bezvedomí a po značnej strate krvi ho previezli do nemocnice. Lekári sa už takmer zriekli nádeje na záchranu jeho života a považujú za "lekársky zázrak", že sa spamätal. Natoľko, že keď premiér Ehud Olmert navštívil ranených v nemocnici, Joram natiahol ruku a usmial sa. Spoznal muža, ktorý ho poslal do boja.