Zatvorené obchody, ľudia sediaci doma. Koronakríza podnietila najväčší hospodársky pokles od druhej svetovej vojny a zasiahla skoro každý sektor – od globálnych financií po pohostinstvá. Móda nebola výnimkou. „Ak sedíte doma a nechodíte do spoločnosti, na večere do reštaurácií, do práce, potreba oblečenia alebo príležitosti ho kúpiť tu jednoducho nie sú,“ povedala riaditeľka British Fashion Council Caroline Rush v rozhovore pre Euronews Now.
Móda je jedno z najväčších odvetví na svete, ktoré pred touto krízou generovalo ročný obrat 2,5 bilióna dolárov a dnes spôsobuje v celom reťazci obrovské finančné ťažkosti. Odevným reťazcom sa po prepuknutí koronakrízy stalo, že im zostali na skladoch veľké množstvá nepredaného tovaru.
Len na Slovensku klesli tržby predajcov odevov v kamenných obchodoch o viac ako 80 percent, ukazujú marcové dáta Štatistického úradu. Rovnaký dosah mala koronakríza aj na online predaje. Podľa módneho vyhľadávača Glami.sk klesli po vyhlásení mimoriadnej situácie predaje e-shopov takisto o 80 percent. Množstvo z nich preto nasadilo pôvodne neplánované zľavové kampane alebo pridávali ochranné rúška k objednávkam zadarmo.
Udržateľná móda
Hlavnou otázkou, ktorú si dnes obchodníci s odevom kladú, je, ako bude vyzerať módny priemysel po korone. Správa The Business of Fashion uvádza, že pandémia by mohla urýchliť uvedomenie si nášho nákupného správania.
„Mám pocit, že keď prídeme na koniec, hodnoty ľudí sa posunú,“ uviedla šéfredaktorka časopisu Vogue Anna Wintour. „Myslím si, že je to príležitosť pre nás všetkých, aby sme sa pozreli na náš priemysel a naše životy, prehodnotili hodnoty a premýšľali o plytvaní. Skutočne potrebujeme prehodnotiť to, čo tento priemysel znamená,“ dodala.
Dnes totiž v móde dominuje takzvaná Fast Fashion, ktorá sa zameriava na rýchlosť s cieľom poskytnúť nové kolekcie v krátkom čase. „Pre dnešnú rýchlu módu je príznačné lacné, masovo vyrábané a aj predávané oblečenie priemernej až nízkej kvality, ktoré nasleduje umelo vytvorené módne trendy,“ uvádza Inštitút cirkulárnej ekonomiky.
Na systéme nadprodukcie a nadspotreby je založený zisk výrobcov oblečenia, obuvi a doplnkov. Mnohým ľuďom dáva živobytie, ale často za neprimeraných pracovných podmienok. Lacné oblečenie prináša vykorisťovanie pracovníkov, hromadenie odpadu či produkciu skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku klimatickej zmene.
Posledné roky sa stále viac diskutuje o problémoch odevného priemyslu. Mnohé iniciatívy sú však skôr cielené na minimalizáciu škôd, než na jeho radikálnu zmenu. Inštitút cirkulárnej ekonomiky vidí riešenie: „Radikálna zmena spočíva v prechode na cirkulárnu ekonomiku, ktorá predstavuje systém, v ktorom sú textílie, oblečenie a vlákna počas svojho životného cyklu udržiavané v najvyššej kvalite, a potom sú zase vrátené do obehu.“
Online vyhľadávač Glami.sk na základe svojho výskumu uvádza, že na Slovensku rastie záujem o nákupy udržateľnej módy, avšak chýba základné porozumenie pojmu udržateľnosť. Pomalá móda je opakom rýchlej, spočíva v nakupovaní menšieho počtu kvalitnejšieho oblečenia.
Upcyklovanie oblečenia
Jednou z možností je upcyklácia, teda premena odpadu na nové produkty s vyššou hodnotou a kvalitou a taktiež opravovanie poškodených vecí. „Ľudia si skutočne začínajú čoraz viac uvedomovať, koľko odpadu vzniká textilným priemyslom a snažia sa niečo robiť a zmeniť svoj postoj,“ povedala pre HN Globálne Eliška Pašteková, dizajnérka upcyklovanej módy elpa.
S dodatkom, že pri upcyklovanom oblečení nemusia mať ľudia výčitky, nekupujú si totiž novú vec, ale starú v novom štýle.
Niektoré firmy ako H&M, Intimissimi a Marks&Spencer, začali zbierať použité oblečenie na svojich predajniach, neskôr ho používajú napríklad na recykláciu. Taktiež sú tu secondhandy, ktoré odoberajú nechcené oblečenie aj priamo od zákazníkov. Zber sa vykonáva aj cez špecializované kontajnery, ktorých je v súčasnosti po Slovensku rozmiestnených zhruba 1200, uvádza Ekocharita.
Na skládkach
Momentálne v Európe končí na skládkach väčšina textilného odpadu, vytriedi sa v priemere len okolo 15 až 20 percent. Prvým opatrením, ktoré sa priamo vzťahuje aj na textil a oblečenie, je prijatie balíčka obehovej ekonomiky z roku 2018, ktorý nariaďuje členským krajinám Európskej únie povinnosť zbierať komunálny a textilný odpad oddelene. Krajiny to budú musieť podľa novej smernice o odpade zabezpečiť najneskôr do konca roka 2024.
Inštitút cirkulárnej ekonomiky pripomína, že na Slovensku bude potrebná medzirezortná spolupráca, aby sa vytvorila komplexná stratégia nielen pre textilný odpad, ale pre celý textilný a odevný priemysel na Slovensku. „Podporené by mohli byť lokálne firmy a značky, ktorých produkty sú navrhnuté a vyrobené v súlade s aspoň niektorými princípmi cirkulárneho dizajnu, ktoré sa zaoberajú výrobou z recyklátov, upcykláciou, prenájmom, predajom oblečenia z druhej ruky, či úpravou a opravou odevov a obuvi.“
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov na Katedre žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
