Má pekné azúrové klepetá, avšak je postrachom albánskych rybárov. Kvôli klimatickým zmenám a námornej prevádzke sa krab modrý vo vodách malej balkánskej krajiny množí a likviduje ryby a rybárom siete. Píše o tom agentúra AFP.

Tento kôrovec pochádzajúci zo západného Atlantiku bol zistený na jadranskom pobreží Albánska v roku 2006. Vedci ho považujú za invazívny druh, ktorý škodí pôvodnej morskej biodiverzite aj socioekonomickej aktivite.

Agresívni a zlí 

Južne od metropoly Tirany, v národnom parku Karavasta, kde sú lagúny, kanály a močiare, sa 44-ročný Besmir Hoxha sťažuje na prítomnosť "uchvatiteľa", ktorý vďačí za svoje meno bledomodrými klepetám.

"Náhle tu bolo málo rýb. Berú nám náš denný chlieb," hovorí rybár, ktorý musí živiť päťčlennú rodinu. Jeho kolega, 40-ročný Stilian Kish, ukazuje zjazvené prsty, následky obávaných klepiet, ktorá tiež ničia siete a vybavenie rybárov.

"Sú veľmi agresívni a zlí, je to ozajstné prekliatie," povzdychne si. "Tento rok je ten krab všade, na pobreží mora, pozdĺž pobrežia, ale aj v riekach a lagúnach. Škody sú obrovské," dodáva.

Dravých a červených rýb ubúda, úhory úplne vymizli, uvádzajú rybári. Kraby roztrhajú ryby na kúsky dokonca aj v sieťach.

Vyhynuli už aj miestne kraby 

Rybári skutočne majú dôvod na znepokojenie. Rast počtu krabov modrých, ktorých samičky kladú milióny vajíčok, potvrdzuje Sajmir Beqiraj, profesor hydrobiológie na Tiranskej univerzite.

"Otepľovanie klímy vytvorilo podmienky pre prítomnosť exotických druhov v miestach, kde ešte pred niekoľkými rokmi neboli vhodné podmienky, najmä teplota," uvádza vedec.

Dnes krab modrý patrí medzi stovku druhov považovaných za najviac invazívne v Stredomorí a na Jadrane.

"Narušil už prirodzenú rovnováhu pôvodných druhov a kvôli nemu klesajú počty niektorých druhov, z ktorých niektoré dokonca vyhynuli, najmä miestne kraby," hovorí vedec. Krab modrý poškodzuje podmorské rastlinstvo, ktoré slúži ako potrava miestnym rybám, a žerie slávky a slimáky, najmä mladých, ktoré ľahšie dobehne.

Útočia dokonca aj na vtáky, uvádza Besmir Hodža. Modrý krab zlomil nohu jednému z plameniakov, dopĺňa.

Nie je pre nich trh 

Obaja rybári vysvetľujú, ako v niektoré dni zozbierajú až 300 kilogramov krabov, ale vylovia len päť až šesť kilogramov rýb.

Mäso kôrovcov sa teší obľube pre svoju jemnosť, avšak ich konzumácia nie je v Albánsku rozšírená. 

"Pre kraby tu nie je žiadny trh," hovorí Besmir Hodža. Ani vývoz nie je možný, pretože export nemrazených výrobkov do Európskej únie je zakázaný.

Besmir a Stilian sa bezmocne pozerajú na hory krabov zachytených do sietí a do priehrady, ktorú postavili na jednom z kanálov v nádeji, že do nej chytia ryby.

"Denne súperíme s krabom, kto prvý uloví ryby, ale aj dnes ráno kraby zase vyhrali," hovorí s trpkým úsmevom Stilian.

Rybári čakajú, kým s tým úradmi niečo urobia, a zatiaľ majú za spojenca slnko. A silu svojich paží, keď ťahajú modré kraby na pevnú zem, aby ich tu nechali uhynúť.

"Hádžeme ich ďaleko, aby nemohli klásť vajcia do mora. To je všetko, čo nám zostáva: nechať ich rozložiť sa na slnku," hovorí 27-ročný rybár Adrian Kola a hádže veľké vrece s kôrovcami na mŕtvoly ich kolegov.

"Je potrebné rýchlo nájsť riešenie, inak bude čoskoro ťažké kontrolovať inváziu rovnako nebezpečnú, ako je koronavírus," dodáva.