Európsky parlament chce bojovať proti dopadom klimatickej krízy. 10. septembra poslanci stanovili ekologické aj ekonomické ciele do roku 2030. Rozhodnutia zahŕňali napríklad kroky vedúce k zníženiu emisií pre členské štáty. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s europoslancom (Renew Europe), bývalým aktivistom a ekológom Martinom Hojsíkom (Progresívne Slovensko), ktorý priblížil túto tému aj v rovine Európskej zelenej dohody a obnovy EÚ po korone.
Priblížili by ste, čo Európsky zelený dohovor je, od čoho sa odvíja, čo rieši?
Vedci na zásadný problém s klimatickou zmenou – krízou – upozorňujú od sedemdesiatych rokov. Prvýkrát to vlády uznali v roku 1990 na samite o Zemi v Riu. Opatrenia neboli dostatočné, inak by oteplenie nebolo také intenzívne, na krízu sme si intenzívne zarobili. Bol to prvý krok, ale nepostačujúci.
Aj vďaka výsledkom do volieb EÚ, ktoré poukázali na to, že klíma je zásadný problém, prišla komisia s plánom urobiť Európsku zelenú dohodu. Potrebujeme zmeniť spôsob, ako riešime klímu, ako znížiť emisie; zároveň, ako sa adaptovať a dokázať sa na zmenu klímy – ktorá tu už je – pripraviť; nutné je prihliadať aj na biodiverzitu, zmenu produkcie potravín, využívanie zdrojov. Do hry vstupuje aj cirkulárna ekonomika – bude odpad zdrojom (okrem paliva i materiál na opätovné použitie) a zmiznú toxické látky?
Green Deal je teda reakciou novej komisie na tlak verejnosti v eurovoľbách v rámci riešenia ekologickej krízy, v zásade teda bola prerozprávaním práve slov vedcov vo sfére ekológie. Uznáva nielen existenciu krízy, ale aj život v biodiverzite, v znečistení prostredia nad planetárne pomery. Ak by sme mali ako štát rozpočet, ktorý má 60-percentný deficit, tak vidíme demonštrácie ekonómov. Skrachovali by sme. Deficit skutočne ale máme, týka sa ekologickej stopy. Štatistika dovozu a spotreby emisií stúpa. Navyše, minuli sme zdroje, ktoré planéta za rok poskytuje, niekedy okolo 20. mája – teda žijeme na ekologický dlh.
Spomínate výhody a príležitosti pre ekonomiku, nakoľko je s ekológiou prepojená a čím?
Riešenie ekologickej krízy nie je len nevyhnutné z pohľadu prežitia nás ako civilizácie. Zároveň je to neuveriteľná biznis príležitosť schopná priniesť Únii milióny nových pracovných miest, zlepšiť kvalitu života, navyše otvára výskum. Snažím sa neriešiť tú depresívnu stránku krízy, ale pozerať na to, čo môžeme urobiť, ako sa môžeme posunúť. Ako urobiť svet lepším.
Napríklad taká obnova budov – zlepšenie energetickej efektívnosti, zateplenie, zlepšenie rozvodov, zachytávanie vody, fotovoltaika či dovedenie budovy k takmer energetickej nezávislosti – to všetko je možné aj na Slovensku, s čím prichádzajú aj pracovné miesta od pomocného robotníka až po architektov. Znížia sa náklady na znečistenie ovzdušia (cca 5-tisíc ľudí umrie na Slovensku predčasne z dôvodu znečisteného ovzdušia), závislosť na dovoze z Ruska naopak klesne (1,7 miliónov eur ročne za ruský plyn).
Spomínali ste nárast pracovných miest. Jednou z kritík Green Dealu bola možná strata až 11 miliónov zamestnaní. Kde nájsť kompromis v tom, kto prácu nájde a kto ju stratí? Myslí sa na obe strany mince?
Myslí sa na obe strany mince. Miesta naozaj zmiznú. Napríklad práca baníkov nemá pre budúcnosť zmysel. Miesta sú nepriamo dotované na samoúčelnú existenciu, čo nemá ekonomický zmysel.
Nie je ani pravda, že sa na nich nemyslí. V procese hlasovania EÚ prebieha schválenie návrhu na fórum spravodlivej transformácie, na pomoc ľuďom zasiahnutým zmenami. Čiže peniaze na pomoc týmto krajom, aby sa dokázali pretransformovať, aby ľudia mali naďalej prácu, aby sa regióny rozvíjali. Pripomeňme si kolaps obuvného priemyslu začiatkom 80. rokov v Partizánskom. Tisíce ľudí prišli o prácu, nikto ich neriešil. Sme členmi EÚ, ktorá sa snaží myslieť sociálne a spravodlivo. Pre ekonomiku je lepšie sa prispôsobovať a meniť, vytvárať nové pracovné miesta tam, kde tie staré končia, pre laický príklad: kone nik nezakázal, len autá boli výhodnejšie, keď prišla zmena. V budúcnosti bude výhodnejšie nevlastniť auto, radšej si objednáte elektrické autonómne auto, ktoré vás odvezie, kam potrebujete.
Čo to znamená pre automobilky a ich zamestnancov?
Automobilový priemysel upadne, už nebude tým, čo býval, s čím prídu ďalšie zmeny. Sú to globálne trendy, ktoré súvisia s pokrokom. My, ako krajina, ich musíme využiť. Firma nepotrebuje miesta tu, posunie sa. Slovensko miesta potrebuje. Výzva pre aktuálnu vládu je vytvoriť v pokroku pre ľudí a prírodu konsenzus.
Zahŕňajú tieto plány aj školiace kurzy pre tých, čo prídu o prácu?
Áno, má sa podporovať preškoľovanie, vznik nových pracovných miest. PS to navrhlo v máji 2018 v projekte „Nebanujme“. Okrem dátumu uzavretia baní zahŕňal projekt preškoľovanie, vyhľadávanie pracovných miest, garancia platu atď. Ukážme im citlivý prístup transformácie regiónu, aby sme zamedzili silným sociálnym obavám a pomohli im rozbehnúť región inak.
Poďme sa napríklad porozprávať o rozvoji regiónu nasledovne. Načo snívať o ceste do Nitry, ktorá by nebola efektívna, čo aj preukázalo vo svojich štúdiách INEKO? Prečo neurobíme poriadnu železničnú trať? Vieme, že železnice sú katastrofálne. Nemáme dobre vyriešenú infraštruktúru. Sever má popri sebe paralelne aj diaľnicu aj trať, na juh úplne kašleme. So zvyšnými traťami sa robí minimálne. Treba podporiť prímestské a regionálne železnice, čo vedie k šetreniu peňazí. Tieto zmeny pre Hornú Nitru a Slovensko budú dôležité, sú príležitosťou. Rozvíja sa stále regionálna doprava, len sa rozvíja inak. Ľudia prídu o prácu? Áno. Lenže hlavná úloha nie je, ako zachrániť to, čo nemá šancu, ale ako zmeniť to, čo má budúcnosť a ako postaviť nové veci.
Premostime z regionálneho rozvoja do európskeho. Únia sa snaží pozrieť aj na ľudí aj na prírodu. Napriek tomu mali európske politické strany výhrady pre symbolickosť Green Dealu.
Komisia nie je diktát, diktát Bruselu neexistuje, snaží sa podporovať, posúvať, mať ambície. Záleží na parlamente, či to schváli, rovnako ako v parlamente krajiny. Komisia má ale silnú moc vyslať indikácie na to, kam sa má smerovať.
Brusel nemôže diktovať. Môže však nastať situácia, keď nebudú mať štáty v podstate na výber, pretože ich ovplyvní situácia na trhu?
V prípade Slovenska je primárny problém v rámci obnoviteľnosti v prístupu na trh. Jednoducho vás nepripoja. V tomto nemáme voľný trh. Na európskej úrovni – Poľsko podpísalo dohodu s priemyslom na výstavbu 10gW výkonu veterných offshore elektrární. Poľsko sa vidí ako strategický exportér čistej energie, ktoré pôvodne nechcelo mať nič s neutrálnou stopou, lenže zrazu je z toho biznis – zistili, že je náročné závisieť na plyne z Ruska. Už nepočuť o atómových elektrárňach, pretože sa im to jednoducho neoplatí.
V tomto smere to ekonomiku prevalcuje. Pre EÚ a pre Slovensko bude veľmi dôležité, kde a ako v tom bude lobovať štát a vlastná hospodárska ekonomika. V globále zmena prebehne, ale ako na tom bude Slovensko? Budeme spiatočníci a stane sa z nás Detroit Európy, alebo dokážeme prebudovať krajinu na budúcnosť?
Spomínate globálne zmeny, tak sa vyskytla otázka, čo Čína a USA?
Európa veľa hovorí, Čína veľa robí. Podľa údajov z januára 2019 bolo na svete niečo cez 350-tisíc elektrických autobusov, z toho 300-tisíc bolo v Číne. Uvedomujú si veľkosť a radikálnosť zmeny. Vedia, že na túto príležitosť musia naskočiť, preto aj EÚ tlačí na využívanie elektrobatérií, lebo vie, že nás v tom USA a Čína predbiehajú. Len o veciach hovoríme, ale v skutočnosti ich brzdíme (investícia do dieselov) alebo nič nerobíme. Nie je to problém len Číny, ani Ameriky.
K nám to ešte neprišlo, náš priemysel si to ešte neuvedomil, musí začať pracovať na zmene.
Nadáva sa na USA – Trump je katastrofa v právach a demokratických princípoch. USA ale nie je len Trump. Emisie tam klesajú, tu stúpajú. Keď zavrieme Vojany a Nováky, síce poklesnú, ale to nestačí, potrebujeme prekopať celú tepelnú energiu na zvýšenie elektrickej efektívnosti, stavať na biomase, geotermálnosti... Máme k dispozícii firmy, ktoré toto zaisťujú na celosvetovej úrovni, ale nezaujímame sa o to. Inovácie budú napokon lacnejšie.
Na jednu stranu hovoríte, že EÚ zaspala, na druhú Amerika a Čína sú stále najväčší znečisťovatelia. Pozrime sa na Slovensko - v globálnom hľadisku je malé. Prečo sa má Európan snažiť pre ekologickejšiu alternatívu? Má menší vplyv ako svetové továrne. Aká je motivácia obyčajného Európana na zmenu?
Morálka. Pokiaľ sused kradne vo veľkom, neznamená to, že môžem ja kradnúť v malom. Malo by to stačiť. Navyše, nie je to len o mikropríspevku k emisiám. Tam ide o to, že pokiaľ investujeme do energetickej zmeny, tak dokážeme ukrojiť z 5-tisíc zbytočných smrtí na Slovensku. To by tiež mohlo byť dôvodom. Správne nastavený prístup k energetike, individuálny prístup, funkčný sociálny systém sú jej riešením.
Časť populácie to vníma ako vyhodenie hromady peňazí, čo je pochopiteľné. Chudoba ide naprieč spoločnosťou, preto potrebujeme riešenia, ktoré ju utlmia, zbavia sa jej, čo by zabezpečili pracovníci regionálneho poradenstva pre samosprávy.
Ako to vyzerá v praxi?
Zoberme si napríklad Podpoľanie, chudobný kraj v srdci Slovenska. Priatelia Zeme robili projekt podpory regionálnej ekonomiky v rámci obcí. Zohnali peniaze na drevo a biomasu, zamestnali ľudí, ktorí zbierajú drevný odpad. Dokážu sami vykúriť. Znížili sa náklady obce za energiu, peniaze, ktoré do toho dávajú, ostávajú v obci. Pokiaľ je to cez spoločnosti, peniaze idú do SPP a do Ruska. Pokiaľ využívame miestne energie, podporíme miestnu ekonomiku.
Vidíme riešenia pre obce. Predstavme si stav v krajine po prijatí Green Dealu. Tisícky ľudí budú musieť spraviť zmeny v živote, aký dovtedy poznali. Aký to na nich môže mať dopad?
Nie sú to len riešenia pre obce. Napríklad geotermálna energia pre Košice namiesto spaľovania nie je niečo, čo by bolo škodlivé pre regióny. Zníži sa rozsah podnikania, zmení sa situácia zamestnancov pracujúcich s uhlím. Pre mňa osobne sú však zdravie a prínosy rozvíjania energie dôležitejšie ako podnikanie.
Pozrime sa na USS Košice. Cieľom nie je dovoz z Číny, pretože pre planétu je jedno, kde emisie sú ( pre lokálny kontext nie). Zavedené je uhlíkové clo, na vytvorenie férových podmienok na trhu. USS potrebuje, aby vrazila do inovácií. Toto robí Forest Alpine v Rakúsku – vrážajú desať percent zo zisku do inovácií. Pokiaľ investujú peniaze do ekologických inovácií, približujú sa k postupnej dekarbonizácii, čím zároveň investujú do budúcnosti.
Teraz tá globálna časť - ak to planéta nezvládne, skončíme aj my. Pred pár dňami bolo na Sibíri cez 40 stupňov, v Česku je siedmy rok sucho, Slovensko takisto nemá dosť zrážok – všetko jasné znaky klimatickej krízy, ktorá má priamy dopad na ľudí; čo sa dá zmeniť plánovaním. Stačí presmerovať spôsob uvažovania o dotáciách regionálneho rozvoja na klímu. Pokiaľ mesto dostane dotáciu na vybudovanie nového námestia, ekologickým riešením by bolo pozvanie odborníka. Odborník by do plánu vložil zelené prvky - zelené plochy, kvety a stromy pre zachytávanie dažďov a tvorbu tieňa. Takto sú využité dotácie na ekologický spôsob.
Mestá a firmy majú na to, aby niečo investovali zo ziskov, aby znížili svoju stopu. Aj s dotáciami, ktoré by štát ponúkal pre čistejšie domovy, môže si to dovoliť obyvateľ Slovenska, ktorý je na hranici chudoby?
Môže. Záleží na tom, aký rámec mu na to štát poskytne. Otočím ten príklad. Keď hovoríme o tom, ako môžeme žiť zelenšie. Ak žijem v Nižnej Slanej a chodím pracovať do Rožňavy, pokiaľ nemám MHD, tak jediné, čo ostane, je starý secondhand diesel, pretože nemám na čosi iné. A o tom to je. Ako štát potrebujeme podporovať riešenia, ktoré umožňujú alternatívu. Ak podporím dopravu, ľudia ju budú používať.
Aby sme teda mali fungujúcu ekologickú stránku krajiny, musíme mať teda aj silnú sociálnu politiku?
Áno. Sú prepojené, musí to navyše dávať ekonomický zmysel, aby sme sa vyhli krachu, všetko musí byť v konsenze. Nedá sa ísť ani na úkor prírody, ani ľudí, ani ekonomiky. Všetky tri piliere udržateľného rozvoja musia byť pokryté rovnako.
COVID-19 zasiahol všetky piliere udržateľného rozvoja. Green Deal existoval už minulý rok – prečo apelovať na štáty teraz, počas obnovy po korone?
Sme v situácii, keď je potreba nanovo naštartovať ekonomiku. Nemá zmysel vracať sa do vecí, ktoré by sme museli aj tak zmeniť. Kolabujú ekosystémy, tak do toho rovno zainvestujeme, aby sme sa tomu vyhli v rámci naštartovania ekonomiky.
Samotný Green Deal bol iniciovaný aktivistami – napríklad Fridays For Future. Dá sa však spoľahnúť na ich legitimitu? Sám ste boli aktivista, ako to teda funguje? Prečo by im ľudia mali veriť?
Prečo by ľudia mali veriť politikom? Akú májú kvalifikáciu? Akú má kvalifikáciu študent? Záleží na niečom inom. FFF nehovoria o svojich nápadoch, sú megafónom na hlas vedcov a klimatológov, ktorí na toto roky upozorňujú - to je ukážka demonštrácie moci. Pýtať sa prečo im dôverovať nie je dobrá otázka, lepšia je, prečo sme nedôverovali vedcom? Prečo sme ignorovali vedecký konsenzus?
Z čias aktivít v Greenpeace viem, že vedecké štúdie, riešenia či lobing sú náročné. Spravím protest a zrazu som dôležitý, mám verejnosť na svojej strane. Moc nefunguje len na faktoch a diskusiách o faktoch, je to aj o tlaku. Tie fakty potrebujú hlas.
Čo ale robiť v prípade, ak vedeckým štúdiám neveria hlavy štátov, napríklad ako to bolo v prípade odmietnutia Parížskej dohody o ochrane klímy odmietnutej Donaldom Trumpom)?
Štát nie je len jeho politická reprezentácia. Je mnoho amerických štátov a firiem, ktoré riešia krízu podľa svojho vlastného diskurzu. Firemný sektor a rôzne vrstvy politického života sa správajú rôzne.
Má zmena v rámci EÚ zmysel, keď vieme, že Amerika je niekoľkonásobne väčšia a rozdrobená?
Má. Ide o základnú elementárnu morálku. Ničíme život sebe a našim deťom. A hovoríme, že čo iní? Zbabelosť. Navyše, EÚ ma veľký vplyv - zakázala niektoré toxické látky v elektronike. Čína a Amerika promptne reagovali rovnako. EÚ nemá armády, nie sme vojenská veľmoc ako Spojené štáty, sme obchodná veľmoc. Sme najväčší jednotný trh na svete, preto dokážeme diplomaciou spraviť neuveriteľne veľa. Väčšina krajín v podstate stojí na strane ochrany klímy. Amerika a Brazília sú len na základe súčasnej administratívy proti ochrane klímy. Na hrane rozhodnutia je Čína, pretože stojí na ľuďoch, ktorí, pokiaľ nebudú mať čo jesť, tak spadne štát. Ide o udržanie stability režimu, čo sa nedá, pokiaľ umierajú na znečistené ovzdušie a nedostatok vody, takže aj oni si to uvedomujú.
Môžeme popierať vedu, ale nezmenia realitu a dôsledky nás dobehnú. To, že pred nimi zatvoríme oči, tak to neznamená že to neexistuje. Presne to však robíme pri diskusii o klíme.
