Arméni a Azerbajdžanci sa dnes vzájomne obvinili z útokov v oblasti Náhorného Karabachu. Azerbajdžanské ministerstvo obrany podľa ruskej tlačovej agentúry TASS oznámilo, že arménske sily ostreľovali azerbajdžanské armádne pozície aj azerbajdžanské obce a medzi civilistami sú mŕtvi a zranení.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan informoval, že azerbajdžanské vzdušné sily začali útočiť, a arménske ministerstvo zahraničia upozornilo, že azerbajdžanská armáda bombardovala obce vrátane karabašskej metropoly Stepanakert.
Reakcia na eskaláciu
V reakcii na eskaláciu napätia vyhlásilo Arménsko všeobecnú mobilizáciu mužov a stanné právo. Rovnaké opatrenia prijal predtým tiež Náhorný Karabach. Podľa azerbajdžanského ministerstva obrany začali arménske ozbrojené sily okolo 06:00 hod. miestneho času ostreľovať pozície azerbajdžanskej armády pozdĺž celej línie sporného územia aj obce, ktoré sa nachádzajú v blízkosti.
Arménska armáda uviedla, že zostrelila dva azerbajdžanské vrtuľníky, niekoľko bezpilotných lietadiel a zlikvidovala ďalšiu azerbajdžanskú vojenskú techniku. Azerbajdžanská strana tieto informácie poprela.
Baku tiež odmieta informácie, že by útočilo na civilné ciele. Podľa arménskych ľudskoprávnych aktivistov zomreli pri azerbajdžanskom ostreľovaní dvaja ľudia - žena a dieťa. Baku uvádza, že bolo zabitých niekoľko azerbajdžanských civilistov.
Náhorný Karabach hlási desať mŕtvych z radov vojakov, napísala agentúra Reuters, podľa ktorej však tieto údaje zatiaľ nebolo možné overiť. Európska únia vyjadrila znepokojenie nad situáciou a predseda Európskej rady Charles Michel vyzval znepriatelené strany na okamžité začatie rokovaní.
Potrebu dialógu a ukončenie vojenských akcií zdôraznili aj francúzske ministerstvo zahraničia a takzvaná Minská skupina Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. K ukončeniu násilia na Kaukaze vyzval tiež pápež František.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov je podľa agentúry TASS v spojení so svojím arménskym náprotivkom Zohrabom Mnacakanianom a Moskva vyzvala na prímerie.
Konflikt vypukol pred vyše tridsiatimi rokmi
Turecko sa v konflikte postavilo na stranu Azerbajdžanu a naliehalo na Arménsko na ukončenie agresívnych akcií voči svojmu susedovi. Predtým turecké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Turecko je ochotné Azerbajdžanu poskytnúť pomoc.
"Ponúkneme Azerbajdžanu pomoc v takej forme, akú bude sám chcieť," oznámila podľa TASS Ankara. Turecký minister zahraničia Mevlut Cavusoglu a jeho ruský náprotivok o situácii rokovali telefonicky.
Podľa agentúry TASS sa zhodli na potrebe čo najrýchlejšieho ukončenia bojov a stabilizácie situácie. Medzi Arménskom a Azerbajdžanom panuje dlhodobý spor o Náhorný Karabach - enklávu v juhozápadnom Azerbajdžane s prevažne etnicky arménskym obyvateľstvom.
Ozbrojený konflikt vypukol v roku 1988 a Náhorný Karabach sa s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu v krvavej vojne, ktorá si vyžiadala podľa odhadov vyše 30-tisíc mŕtvych a státisíce utečencov. V súčasnej dobe sa enkláva a priľahlý Lačinský koridor nachádzajú pod vojenskou kontrolou Arménska, zatiaľ čo Azerbajdžan považuje územie za okupované.