Pre amerického prezidenta Georgea W. Busha je Saddám Husajn stelesnením zla. Nielenže ohrozuje svetový mier, ale v minulosti vraj dokonca plánoval vraždu jeho "otecka". I keď to vyzerá ako propagandistický výmysel, až také nereálne by to nebolo. Iracký vodca má totiž s vraždami vlastné skúsenosti. Celá jeho cesta k moci je poznamenaná krvou.
"Saddám Husajn je veľmi plachý. Stisk jeho ruky je mäkký. Keď sa s niekým rozpráva zoči-voči, vždy uhýba pohľadom. Na verejnosti nehovorí dobre. Má slabučký hlások, ktorý rozosmieva Iračanov," tvrdí na stránkach francúzskeho týždenníka Le Nouvel Observateur Said Aburish, palestínsky novinár, ktorý v 70. rokoch pracoval v Bagdade ako konzultant. Iracký prezident je vraj veľmi skromný a oblieka sa striedmo. Na čo si však naozaj potrpí, sú topánky. Každý deň si môže vyberať z desiatok párov prvotriednej talianskej obuvi. Druhým a zároveň posledným luxusom, ktorý si dopraje, sú kubánske cigary. Tie mu posiela priamo Fidel Castro.
To je však iba jedna, takmer sympatická strana mince. Saddám je totiž zároveň veľmi krutým tyranom, ktorý sa riadi poučkou: Keď niekoho zabiješ, zabi aj tých, ktorí by o tomto zločine mohli hovoriť. Zabíjať svojich odporcov začal Saddám už v 60. rokoch, keď stúpala jeho hviezda v strane Baas. Po tom, ako sa dostal na vrchol moci, v násilí pokračoval. "Guľkou do hlavy zabil ministra zdravotníctva, a to priamo počas zasadnutia rady ministrov," tvrdí Aburish.
K najznámejším patria udalosti z roku 1979, keď sa Husajn sám vyhlásil za prezidenta. Na tribúnu vo veľkej konferenčnej sále vystúpil 18. júla Saddám odetý v uniforme a s cigarou v ústach. Tváril sa veľmi smutne. Auditóriu oznámil, že došlo k zrade, ku komplotu, ktorý organizovala Sýria. Saddám si sadol a na tribúnu spoza opony vyšiel Mohyi Abd Al-Husaj Mashadi, generálny tajomník Rady revolučného veliteľstva. Po niekoľkých dňoch mučenia sa priznal, že sa podieľal na vlastizrade. Zároveň predložil zoznam svojich komplicov. Zakaždým, keď prečítal jedno meno, obvineného schytili strážcovia a odviedli ho z miestnosti. Zradcov bolo 60, z toho 21 vplyvných revolučných vodcov vrátane viacerých Saddámových priateľov. Všetci boli neskôr popravení. Bol medzi nimi aj Husajnov najbližší priateľ Adnan Hamdani. Po tom, ako ho zabili, sa prezident uchýlil do jedného zo svojich palácov. Po dvoch dňoch vyšiel von, oči celé červené od plaču, a nechal sa doviesť k vdove po Hamdanim. Očití svedkovia vravia, že Saddám vdove povedal: "Treba to pochopiť. Adnan bol ako môj brat, ale musel zomrieť." Tieto udalosti spustili v krajine epidémiu strachu o holý život. Ponaučenie bolo jasné: Saddámovi sa neoplatí odporovať, istí si nemôžu byť pred ním ani jeho najbližší.
Jeho činy nie sú ani také prekvapujúce -- stačí vedieť, že Saddám za svoj vzor považuje niekdajšieho sovietskeho tyrana Stalina. Na začiatku kariéry v strane Baas vravieval: "Keď sa dostanem k moci, urobím z Iraku stalinský štát." So Stalinom majú veľa spoločného. Saddám Husajn pochádza z núdznych pomerov a nedostalo sa mu vzdelania. V strane, ktorá združovala najmä intelektuálov, musel o svoje postavenie nemilosrdne bojovať. Ako Stalin, aj on sa zbavoval všetkých svojich oponentov nielen v strane, ale v celej krajine. Aj Saddám sa v počiatkoch ukazoval ako nádej na lepšie časy -- začali sa budovať továrne, infraštruktúra, na blízkovýchodné pomery zaznamenalo nevídaný rozmach školstvo. Iracký vodca si za to dokonca vyslúžil ocenenie od UNESCO. Aj s irackým prezidentom sa spája kult osobnosti -- jeho sochy, portréty a obrazy sú na každom kroku. Oči tyrana hľadia na svojich poddaných rovnako ako v Orwellovom románe 1984. O vodcovi sa píšu básne, knihy, stovky budov a stavieb nesú jeho meno. Oficiálna biografia, ktorú si Saddám objednal, má 19 zväzkov. Životopisný filmový seriál, ktorý nakrútil v roku 1983 Terence Young, má šesť hodín. Volá sa príznačne -- Dlhé dni. "Kult osobnosti Saddáma Husajna dosahuje dnes náboženské výšky," tvrdí Aburish.
Ako každý tyran, aj Saddám sa bojí o svoj život. Už dlhý čas sa skrýva a neukazuje sa na verejnosti. A keď sa ukáže, nikto nevie, či to nie je náhodou iba jeho dvojník, ktorých má vraj Saddám niekoľko.
"Jediný spôsob, ako rozoznať pravého Saddáma od falošného, je dostať sa k nemu čo najbližšie a pozerať sa mu do tváre. Iracký vodca má totiž v pravom oku takmer nepostrehnuteľný tik, ktorý sa nedá napodobniť," tvrdí odborník na iracký režim Aburish. Saddám nikdy nevychádza von bez nepriestrelnej vesty. O mieste jeho pobytu vie len zopár ľudí -- jeho synovia Kusaj a Udaj a jeho sekretár Abed Amid Mahmúd. Každý deň mení svoj úkryt, nikdy nespí dve noci na tom istom mieste. Večeru preňho pripravujú pre istotu na viac ako piatich miestach. Všetku potravu kontrolujú ochutnávači. Po tom, ako si s niekým podá ruku, ide sa rýchlo umyť, lebo sa obáva, že by mohol byť otrávený jedom nachádzajúcim sa na ruke jeho hosťa.
Ako správny despota, aj Saddám rozmýšľa nad tým, kto po ňom prevezme moc. O nástupníctvo už dlho bojujú jeho dvaja zákonní synovia, 37-ročný Udaj a 35-ročný Kusaj. Otcovi je najviac podobný Kusaj -- na jednej párty v roku 1988 zabil otcovho poradcu. Udajovým hendikepom je to, že je po neúspešnom pokuse o atentát sčasti ochrnutý. Kusaj má dnes v rukách už veľkú moc -- velí Republikánskej garde. Udaj má zasa pod palcom štátne médiá. Podľa hodnoverných správ má Saddám už dlhší čas vážne zdravotné problémy. Otázka nástupníctva je teda aktuálna. Diktátorove plány však môžu nakoniec ľahnúť popolom, ak sa predsa len uskutoční vojenská operácia USA a spojencov proti Iraku.