Voľby, v ktorých obhajuje mandát úradujúci prezident, sú vždy skôr referendom o súčasnej hlave štátu než vyjadrením podpory jeho vyzývateľovi. Inak to nie je ani počas tohtoročnej kampane, keď voliči vystavia účet republikánovi, 43. prezidentovi Spojených štátov, Georgeovi Walkerovi Bushovi mladšiemu. Súboj Bush verzus Gore spred štyroch rokov, v ktorom o víťazovi rozhodlo pár stovák hlasov na Floride a konzervatívcami ovládaný Najvyšší súd USA, zanechal národ rozdelený. Vo svojom inauguračnom prejave Bush prisľúbil, že ho zjednotí. A na krátky okamih sa tak aj stalo - v tragický 11. september. No v čase, keď sa chystajú v novembrových voľbách opäť k urnám, to už tak nie je. Národ je v názore na svojho prezidenta rozdelený rovnako ako v roku 2000, ak nie viac.
Vtedy mu oponenti vyčítali neskúsenosť v zahraničnej politike a je to práve jeho počínanie v tejto oblasti, ktoré ho môže stáť prezidentskú stoličku. V čase, keď bol Bush junior ešte texaským guvernérom, mu voliči dávali najlepšie známky v kategórii líderských schopností, a ani dnes to nie je inak (aj keď Kerry mu už šľape na päty). Niečo sa však na "Bushovi 2004" oproti roku 2000 výrazne zmenilo. Už si nemýli Slovensko so Slovinskom. Ak počas predvolebnej kampane nevedel povedať, ako sa volá vojenský vodca Pakistanu, dnes veľmi dobre vie, kto je Parvíz Mušarráf a predpokladaný izolacionista zistil, že v súčasnom globalizovanom svete sa jednoducho musí v medzinárodnej politike angažovať. Politiku "budovania národov", ktorej bol najväčším kritikom, nakoniec príkladne aplikoval. Zmenil teroristické režimy v Afganistane aj Iraku. Dnes je Washington na čele krajín snažiacich sa o obnovenie fungujúcej spoločnosti v týchto krajinách.
Bol to tragický 11. september, ktorý zmenil Ameriku, svet aj samotného prezidenta. Aj dnes si ľudia a politici robia z amerického lídra vtipy, najmä z jeho jazykových pošmyknutí známych ako "bushizmy". Nik však nepoprie, že George W. Bush sa z málo známeho politika vypracoval na skutočného lídra a štátnika, ktorý sa zapísal do dejín.
Je stelesnením obyčajného Američana, bez snobizmu, ale s výraznou charizmou. Občas možno trocha málo diplomatický, občas možno hovorí urýchlene, bez znalostí faktov, to však nikdy nijak neuškodilo jeho imidžu u radových Američanov. Práve naopak. Iný prezidentský kandidát by možno na otázku, čo pozerá v televízii v nedeľu, odpovedal: No predsa politické talkšou. Bush nie. Ako bývalý manažér bejzbalového tímu a obyčajný Američan vám odpovie, že pozerá bejzbalové správy. Bush sa neostýcha povedať, že jeho najobľúbenejším jedlom je sendvič s arašidovým maslom. Na večierok nemusí prísť v smokingu, Dabja (texaské W) je proste Dabja, a práve preto ho Američania majú radi.
Ale tiež iba odtiaľ potiaľ. Saddám Husajn a nehumánny režim afganského Talibanu sa síce stali minulosťou. Ale za akú cenu? Aj za cenu pravdy. Vojna v Iraku bola postavená na pochybných argumentoch o zbraniach hromadného ničenia. Na irackom bojisku vyše roka po oficiálnom skončení vojny stále zomierajú americkí, koaliční a irackí vojaci či civilisti. V krajine vládne chaos a oveľa lepšie na tom nie je ani Afganistan. Práve tu nastal zlom, keďže svojho času sa prezident tešil rekordnej popularite.
Dnes sa o dôveru Američanov uchádza opäť. S podstatným rozdielom: Pred štyrmi rokmi bol vyzývateľom, dnes je vyzývaným.
George W. Bush, syn 41. prezidenta USA Georgea Herberta Walkera Busha a Barbary Bushovej, sa narodil v roku 1946 v meste New Haven (Connecticut), no jeho skutočným domovom sa stal Texas. Promoval v roku 1968 na Yalovej univerzite, v roku 1975 úspešne ukončil štúdium obchodu na Harvardovej univerzite. V 70. a 80. rokoch sa venoval obchodovaniu s ropou, neskôr pôsobil v bejzbalovom biznise. Do vysokej politiky vstúpil v roku 1978, kam ho katapultovala kandidatúra na post kongresmana v Snemovni reprezentantov v roku 1978, tá však bola neúspešná. Od roku 1994 až dokonca roku 2000 bol guvernérom štátu Texas. V ostrom súboji, aký USA nepamätali, porazil v kontroverznom víťazstve svojho demokratického súpera Al Gora.