Na ruského prezidenta Vladimira Putina platí jednotná a tvrdá odpoveď, spustila sa nová železná opona, píše západoeurópska tlač v reakcii na vývoj okolo Ukrajiny.
"Teraz záleží na jednote Západu. Rusko disponuje devízovými rezervami a profituje z vysokých cien energií, zatiaľ čo Západ sa musí rozhodnúť, ako ďaleko chce uprostred krízy životných nákladov zájsť," píše britský The Guardian.
Privítal pritom nemecké rozhodnutie pozastaviť certifikáciu plynovodu Nord Stream 2, zatiaľ čo ako vyslovene slabé označil britské sankcie, ktoré sa týkajú piatich bánk a troch oligarchov.
Podľa ďalšieho britského denníka The Daily Telegraph musia sankcie bolieť. "Aby Putin pochopil, že jeho konanie je neprijateľné, musia sankcie bolieť - ale napriek tomu už existujú pochybnosti ohľadom ich účinnosti," píše denník a poukazuje na vyjadrenie ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, podľa ktorého je Rusko na sankcie zvyknuté.
"A v tom má pravdu. Nemecko zastavilo projekt plynovodu Nord Stream 2, ktorý ešte nebol uvedený do prevádzky, naďalej však importuje energiu z Ruska," poznamenal denník.
Holandský De Volkskrant píše, že Putin považuje Západ za príliš slabý. "Putin si zjavne vyvodil, že Západ je taký slabý, že si môže uskutočniť svoj starý sen - dostať Ukrajinu opäť pod ruskú kontrolu. To spočíva predovšetkým na skúsenosti, že Západ sa stále znovu vracia k 'normalizácii' vzťahov. Dokonca aj po anexii Krymu a zostrelení letu MH17 bol ruský plyn v Nemecku vítaný, rovnako ako ruské čierne peniaze v Londýne a Amsterdame," upozorňuje De Volkskrant.
Ďalší holandský denník De Telegraaf do svojich úvah zahrnul aj historické reminiscencie.
"Logickým dôsledkom (pondelkového) zúrivého a pomstychtivého prejavu Putina je zvrhnutie demokraticky zvolenej vlády v Kyjeve - ktorú opísal ako bandu skorumpovaných 'bábok' USA. Spôsob, akým sa Putin domnieva, že sa musí zasadiť o práva etnických Rusov v susedných krajinách, vyvoláva určité znepokojujúce asociácie s obsadením Sudet nacistickým Nemeckom pred 2. svetovou vojnou. Západ teraz nahnevane reaguje a uvaľuje sankcie. Otázkou je, či ešte možno velikášskeho Putina odradiť od presadenia svojej vôle. Pod jeho vedením chce Rusko radikálne zmeniť európsky bezpečnostný poriadok. Východné krídlo NATO musí byť bezodkladne posilnené, aby predstavovalo vzdor aktuálnemu ohrozeniu týmto nebezpečným potentátom," napísal De Telegraaf.
Švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung (NZZ) v komentári s titulkom "Západ nesmie tancovať, ako Putin píska" zdôrazňuje, že Západ musí na vpád ruských jednotiek na Ukrajinu reagovať jednotne a tvrdo. "Samotným rozmiestnením jednotiek v separatistických územiach Moskva doposiaľ získala málo, pretože tieto oblasti kontroluje už od roku 2014. Je málo pravdepodobné, že by Putin zostal len pri tom. Putin chce podľa všetkého viac," píše NZZ.
Preto by bolo podľa denníka nesprávne, keby sa teraz Západ vzhľadom na možno ďalšie rokovania držal späť, aby Putina neodpudil. "Len by tancoval podľa toho, ako Putin píska," upozorňuje denník a vyzýva na jednotnú odpoveď v podobe tvrdých sankcií voči "ruskému režimu bezprávia".
"Putin Ukrajine odmietol právo na existenciu. Pochoval najdôležitejšiu základňu na rokovanie. A pred očami Západu vpochodoval na Ukrajinu. Ak bude Európa na túto eskaláciu reagovať váhavo, stratí svoju dôveryhodnosť ako protiváha voči ruskému imperializmu. Následky by boli osudné," dodal NZZ.
Podľa ďalšieho švajčiarskeho denníka Tages-Anzeiger sa v Európe spúšťa nová železná opona. V Kremli podľa neho sedí "autokrat, ktorý nenávidí demokraciu, ktorý necháva otráviť opozičníkov alebo ich posiela do trestných táborov", ale tiež "protivník, ktorý sa pokúša rozvracať Západ, narúša voľby, podporuje extrémistické sily naľavo aj napravo a napáda hackerskými útokmi štátne inštitúcie".
"Putin chce začať novú epochu: epochu novej studenej vojny," varuje Tages-Anzeiger s tým, že tento proces sa začal najneskôr anexiou Krymu v roku 2014 a teraz sa blíži k vrcholu. "Znovu sa v Európe spúšťa železná opona, tentoraz od Baltského mora po Čierne more, jednoducho teda trochu východnejšie, ako v neskorých 40. rokoch," uzatvára Tages-anzeiger.
Rakúsky denník Der Standard navrhuje, aby sa do rozhovorov medzi zainteresovanými stranami zapojila bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová. "Možno by bolo zmysluplné zapojiť nezávislú vysokopostavenú sprostredkovateľku, nad všetkými pochybnosťami ušľachtilú a poctivú osobnosť. Existuje jedna osoba, ktorá je dobre prijímaná v EÚ, v USA a osobne aj u Putina, človek s veľkými skúsenosťami. Volá sa Angela Merkelová. Bývalá nemecká kancelárka si po 16 rokoch v službe spolkovej republike naozaj zaslúži pokoj a oddych. Ale možno je to moment vo svetových dejinách, kedy by mala úlohu, ktorá stojí nad všetkými ostatnými záujmami. Merkelová by mohla ako osobitná splnomocnenkyňa OSN viesť mierové rokovania, aj keď sa situácia zdá byť takmer beznádejná," napísal Der Standard.