Obľúbená prvá dáma, úspešná senátorka a najnovšie aj budúca ministerka zahraničia Spojených štátov. Politickú kariéru môže Hillary Clintonovej kdekto v Amerike iba ticho závidieť. Po napínavom súboji o nomináciu na post prezidenta, ktorý vyhral jej vtedajší rival Barack Obama, sa začalo špekulovať, aký post jej v prípade víťazstva ponúkne. I keď za viceprezidenta si Obama vybral skúseného politického veterána Joa Bidena, Clintonovej sa ušlo jedno z najprestížnejších ministerských kresiel - post ministerky zahraničia.
Právnička v politike
Hillary Clintonová, ktorá v mladosti paradoxne podporovala Republikánsku stanu, sa verejne angažovala už ako študentka. Absolvovala právo na prestížnej Yaleskej univerzite a neskôr pôsobila ako veľmi úspešná právnička. Viackrát ju dokonca zaradili do zoznamu 100 najvplyvnejších právnikov v Spojených štátoch. V roku 1992 zasadla po boku svojho manžela Billa Clintona do Bieleho domu. Tu si musela ako prvá dáma spolu s manželom vytrpieť aj jeho sexuálny škandál so stážistkou Monikou Lewinskou. Navyše, jej hlavná politická iniciatíva, takzvaný Clintonov zdravotný plán, katastroficky stroskotala a nezískala podporu Kongresu. Na rozdiel od väčšiny žien sa jej politická kariéra neskončila odchodom z Washingtonu. V roku 2000 sa dostala ako prvá bývalá dáma USA do amerického Kongresu, keď ju zvolili za guvernérku za štát New York. Navyše, Clintonová bola jedinou ženou, ktorá kedy zastupovala New York v Senáte. Svoj mandát obhájila aj vo voľbách v roku 2006.
Clintonová sa tiež ako prvá žena v histórií Spojených štátov dostala do finále straníckeho nominačného súboja o funkciu prezidenta USA. Nad svojím rivalom Barackom Obamom mala spočiatku prevahu, ale po takzvanom "volebnom superutorku“ sa jej prestalo dariť. V súvislosti s finančným problémom musela ku koncu kampane viackrát siahnuť aj do vlastného vrecka. Demokratická strana si napokon za svojho kandidáta na prezidenta vybrala Baracka Obamu, ktorému sa podarilo poraziť republikána Johna McCaina.
Politická hádanka
Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 spočiatku Clintonová podporovala Bushovu administratívu. Množstvo jej kritikov z radov demokratov jej nevie zabudnúť, že hlasovala za rezolúciu o vojne v Iraku, aj keď časom svoje postoje zmenila a stala sa z nej kritička Bushovej zahraničnej politiky. Jej umiernené postoje mätú aj politických vedcov, ktorí sa pokúsili zmerať jej politické postoje odborne. Keď sa prestížny Gallupov ústav pýtal samotných Američanov, kam by politicky zaradili Hillary Clintonovú, viac ako každý druhý odpovedal, že je liberálka. Každý tretí respondent ju vníma ako umiernenú stredovú političku a podľa každého desiateho Američana je konzervatívna.
Okrem politickej kariéry je Clintonová aj úspešnou spisovateľkou. Jej autobiografická kniha Žijúca história dosiahla rekord v predajnosti literatúry faktu. Len za prvý mesiac sa z nej predalo viac ako milión výtlačkov a preložili ju už do dvanástich jazykov.

Nebude mäkká
Správu o vymenovaní Clintonovej za ministerku zahraničia Spojených štátov priniesol denník The New York Times s odvolaním sa na dva anonymné, od seba nezávislé zdroje z okolia Clintonovej. Senátorka je podľa nich pripravená vzdať sa svojho kresla v americkom Senáte a prijať post ministerky zahraničia. Obama tak do svojho tímu získa jednu z najvýznamnejších osobností Demokratickej strany a najznámejšiu političku na americkej politickej scéne.
Clintonová sa vďaka prezidentskej kampani opäť dostala na prvé stránky amerických novín a očakávania analytikov od jej pôsobenia na poste ministerky sú preto veľké. "Od Clintonovej očakávam najmä to, že sa zviditeľní cestami po svete. Vďaka nej môže byť americká zahraničná politika veľmi aktívna,“ povedal pre HN český analytik Pavel Přikryl. Na druhej strane v dôsledku jej meniacich sa politických postojov sa jej kritici obávajú, že nebude dostatočne brániť oprávnené americké záujmy v zahraničí. "Nemyslím si, že bude takpovediac mäkká. Bude pevne obhajovať americké záujmy a podľa mňa bude zrejme dobrou ministerkou zahraničia,“ tvrdí Přikryl.
Aj napriek tomu, že medzi analytikmi je nominácia Clintonovej jasná, definitívne zloženie nového kabinetu sa Američania dozvedia až po Obamovej inaugurácii v januári budúceho roka. Clintonovej hovorca Philippe Reines napríklad správu o Obamovej ponuke spochybnil. "Stále vedieme diskusie, akékoľvek závery sú zatiaľ predčasné,“ upozornil novinárov.

Postoj Hillary Clintonovej k zahraničiu:
- Na rozdiel od Baracka Obamu hlasovala za vojnu v Iraku
- Odmietla stanoviť presný termín odchodu amerických vojakov z Iraku
- Je proti vyslaniu amerických vojakov do dejiska genocídy v sudánskom Darfúre
- Je za prehĺbenie diplomatických stykov s Iránom a Severnou Kóreou
- Dlhodobo podporuje silné spojenectvo s Izraelom
- Odmieta zrušiť embargo na Kube
- Je za zníženie počtu amerických nukleárnych zbraní a nesúhlasí s ich nahradením novou generáciou jadrových zbraní.
- Vojakov z Iraku chce sťahovať po jednej až dvoch brigádach mesačne