Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
14.11.2020, 22:10

Vražda premiéra a prevzatie moci. Arménsko zmarilo pokus o atentát

Útočníci nesúhlasili s Pašinjanovou domácou ani zahraničnou politikou, a mali ho preto v úmysle zabiť

Vražda premiéra a prevzatie moci. Arménsko zmarilo pokus o atentát
Zdroj: Reuters

Arménsko zmarilo atentát na premiéra Nikola Pašinjana a pokus niekoľkých bývalých činiteľov uchvátiť moc. Podľa agentúr Reuters a TASS to dnes oznámila arménska tajná služba.

Pašinjan čelil v uplynulých dňoch kritike politikov aj ľudovému hnevu za svoj súhlas s dohodou o prímerí v Náhornom Karabachu, ktorá potvrdila faktickú porážku arménskych vojsk.

"Služba národnej bezpečnosti Arménskej republiky odhalila prípad nezákonného nákupu nadobudnutia a držby zbraní, streliva a výbušnín skupinou osôb s cieľom prevzatie moci v Arménskej republike," uvádza sa vo vyhlásení tajnej služby, ktorá má okrem iného na starosti ochranu premiéra.

Služba ďalej uviedla, že zatknutý bol jej bývalý šéf Artur Vanecjan a tiež niekdajší predseda Republikánskej strany Vahram Bagdasarjan a dobrovoľný vojak Ašot Minasjan. Podľa nej už skupina rokovala o tom, kto by mohol Pašinjana na premiérskom poste nahradiť.

Útočníci nesúhlasili s Pašinjanovou domácou ani zahraničnou politikou, a mali ho preto v úmysle zabiť, stojí tiež vo vyhlásení. Zbrane boli podľa služby prevezené do Arménska z oblasti Náhorného Karabachu, kde arménske sily donedávna zvádzali boje s azerbajdžanskou armádou.

Pašinjan podpísal 9. novembra s azerbajdžanským prezidentom Ilhama Alijevom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom dohodu o prímerí, ktorá po niekoľkotýždňovom konflikte priznala Azerbajdžanu významné územné zisky v Náhornom Karabachu.

Na jej základe Moskva vyslala do Náhorného Karabachu vojenský kontingent o zhruba 2000 vojakoch, ktorý má dohliadať na pokoj zbraní.

Po oznámení dohody vypukli v Arménsku protesty. Demonštranti vtrhli do sídla parlamentu a do úradu vlády, ktoré spustošili. Na 17 politických strán vyzvalo Pašinjana k odstúpeniu. Pašinjan pripustil osobnú zodpovednosť za vojnové nezdary, odmietol však podať demisiu.

Uviedol tiež, že vzhľadom na nepriaznivú situáciu na bojisku nemal pri rokovaní o prímerí na výber a že postupoval podľa odporúčania armádnych predstaviteľov. Územné straty sú podľa neho bolestivé, bez okamžitého prímeria by však boli oveľa väčšie.

Boje o Náhorný Karabach vypukli 27. septembra a o život kvôli nim prišlo zrejme niekoľko tisíc ľudí. Spor o enklávu v juhozápadnom Azerbajdžane s prevažne arménskym obyvateľstvom trvá desiatky rokov. Ozbrojený konflikt vypukol v roku 1988 ešte za éry Sovietskeho zväzu.

Náhorný Karabach sa s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu vo vojne, ktorá si vyžiadala na 30-tisíc mŕtvych a státisíce utečencov. Doteraz sa Karabach a priľahlé územia nachádzali pod vojenskou kontrolou Arménska. Azerbajdžan považuje územie za okupované.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.