Reuters
StoryEditor

Vražda premiéra a prevzatie moci. Arménsko zmarilo pokus o atentát

14.11.2020, 21:10
Autor:
ČTKČTK
Útočníci nesúhlasili s Pašinjanovou domácou ani zahraničnou politikou, a mali ho preto v úmysle zabiť

Arménsko zmarilo atentát na premiéra Nikola Pašinjana a pokus niekoľkých bývalých činiteľov uchvátiť moc. Podľa agentúr Reuters a TASS to dnes oznámila arménska tajná služba.

Pašinjan čelil v uplynulých dňoch kritike politikov aj ľudovému hnevu za svoj súhlas s dohodou o prímerí v Náhornom Karabachu, ktorá potvrdila faktickú porážku arménskych vojsk.

"Služba národnej bezpečnosti Arménskej republiky odhalila prípad nezákonného nákupu nadobudnutia a držby zbraní, streliva a výbušnín skupinou osôb s cieľom prevzatie moci v Arménskej republike," uvádza sa vo vyhlásení tajnej služby, ktorá má okrem iného na starosti ochranu premiéra.

Služba ďalej uviedla, že zatknutý bol jej bývalý šéf Artur Vanecjan a tiež niekdajší predseda Republikánskej strany Vahram Bagdasarjan a dobrovoľný vojak Ašot Minasjan. Podľa nej už skupina rokovala o tom, kto by mohol Pašinjana na premiérskom poste nahradiť.

Útočníci nesúhlasili s Pašinjanovou domácou ani zahraničnou politikou, a mali ho preto v úmysle zabiť, stojí tiež vo vyhlásení. Zbrane boli podľa služby prevezené do Arménska z oblasti Náhorného Karabachu, kde arménske sily donedávna zvádzali boje s azerbajdžanskou armádou.

Pašinjan podpísal 9. novembra s azerbajdžanským prezidentom Ilhama Alijevom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom dohodu o prímerí, ktorá po niekoľkotýždňovom konflikte priznala Azerbajdžanu významné územné zisky v Náhornom Karabachu.

Na jej základe Moskva vyslala do Náhorného Karabachu vojenský kontingent o zhruba 2000 vojakoch, ktorý má dohliadať na pokoj zbraní.

Po oznámení dohody vypukli v Arménsku protesty. Demonštranti vtrhli do sídla parlamentu a do úradu vlády, ktoré spustošili. Na 17 politických strán vyzvalo Pašinjana k odstúpeniu. Pašinjan pripustil osobnú zodpovednosť za vojnové nezdary, odmietol však podať demisiu.

Uviedol tiež, že vzhľadom na nepriaznivú situáciu na bojisku nemal pri rokovaní o prímerí na výber a že postupoval podľa odporúčania armádnych predstaviteľov. Územné straty sú podľa neho bolestivé, bez okamžitého prímeria by však boli oveľa väčšie.

Boje o Náhorný Karabach vypukli 27. septembra a o život kvôli nim prišlo zrejme niekoľko tisíc ľudí. Spor o enklávu v juhozápadnom Azerbajdžane s prevažne arménskym obyvateľstvom trvá desiatky rokov. Ozbrojený konflikt vypukol v roku 1988 ešte za éry Sovietskeho zväzu.

Náhorný Karabach sa s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu vo vojne, ktorá si vyžiadala na 30-tisíc mŕtvych a státisíce utečencov. Doteraz sa Karabach a priľahlé územia nachádzali pod vojenskou kontrolou Arménska. Azerbajdžan považuje územie za okupované.

01 - Modified: 2024-11-18 14:12:32 - Feat.: - Title: Šesť popredných predstaviteľov Arménska vrátane ministrov odstúpilo z funkcie 02 - Modified: 2024-10-16 07:49:48 - Feat.: - Title: Archeológovia objavili jeden z najstarších kostolov na svete. Mal úplne iný tvar, ako tie, ktoré poznáme aj zo Slovenska 03 - Modified: 2024-10-07 19:05:10 - Feat.: - Title: Arménsko dúfa, že do mesiaca podpíše mierovú zmluvu s Azerbajdžanom 04 - Modified: 2024-10-02 19:56:23 - Feat.: - Title: Tisíce Arménov v Jerevane opäť demonštrovali proti vláde kvôli ústupkom Azerbajdžanu po prehratej vojne 05 - Modified: 2024-09-29 05:53:02 - Feat.: - Title: "Čiastočný mier" s Arménskom nie je možný, povedal azerbajdžanský šéf diplomacie. Krajiny sa blížia k dohode
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
24. november 2024 06:21