Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu pohrozil, že ak by sa rozpútala tretia svetová vojna, zahŕňala by aj jadrové zbrane a bola by „ničivá“. Počas dňa by sa mali konať ďalšie diplomatické rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou.
Štáty Európskej únie sa medzitým zhodli na sankciách proti Bielorusku za jeho podiel na ruskej invázii. Majú ďalej obmedziť bieloruský export a zasiahnuť banky.
Lavrov znovu zopakoval zámienku, ktorou Moskva obhajuje svoju „vojenskú operáciu“ na Ukrajine. Vraj by pre Rusko bolo „naozaj nebezpečné“, keby Ukrajina získala jadrové zbrane. S myšlienkou, že sa Kyjev snaží atómové zbrane vyvinúť, operuje Kremeľ v posledných dňoch často.
Nie je to však pravda, Ukrajina sa navyše v 90. rokoch výmenou za záruku ochrany svojej územnej celistvosti a národnej bezpečnosti jadrových zbraní vzdala.
Lavrov svojim výrokom reagoval na amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý povedal, že alternatívou k tvrdým sankciám, ktoré Washington uvalil na Moskvu, by bola tretia svetová vojna.
"Tretia svetová vojna by bola jadrová a ničivá," vyhlásil šéf ruskej diplomacie v rozhovore pre Al-Džazíru.
Ruský prezident Vladimír Putin v nedeľu nariadil uviesť ruské jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti. Išlo podľa neho o reakciu na „agresívne vyhlásenie“ vedúcich predstaviteľov členských krajín Severoatlantickej aliancie na adresu Ruska a na „nelegitímne sankcie“.
Rusko-ukrajinské rozhovory budú pokračovať
V stredu by sa malo konať druhé kolo rusko-ukrajinských rozhovorov. To prvé na bieloruskej hranici totiž zlom neprinieslo. Ukrajina žiada okamžité prímerie a odchod ruského vojska z krajiny.
Podľa Kremľa je ruská delegácia pripravená na ďalšie rokovania, ale nevie, či sa Ukrajinci dostavia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok žiadal to, aby Moskva zastavila bombardovanie a až potom sa môže jednať.
"Prognózy robiť nebudem, predpovedať neviem," povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov o šanciach rokovaní na úspech.
Na začiatok možno podľa neho dúfať, že ukrajinskí vyjednávači dorazia.
"Naši budú na mieste a budú pripravení už večer zasadnúť za vyjednávací stôl," povedal Peskov. Potvrdil, že ruská strana bude požadovať splnenie podmienok, ako ich formuloval prezident Vladimir Putin. Ten žiada demilitarizáciu Ukrajiny a jej „očistu od neonacistov“.
Peskov tiež uviedol, že Moskva musí sformulovať tvrdú, premyslenú a jasnú odpoveď na západné sankcie, uvalené s cieľom rozvrátiť ruskú ekonomiku. Nové kolo rozhovorov by sa podľa TASS malo konať v Belovežskom pralese na bieloruskom území.
Napriek oficiálnym vyhláseniam bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka sa do invázie zapojilo už aj Bielorusko. Nové sankcie Európskej únie preto budú mieriť aj naň.
Postihy majú ďalej obmedziť bieloruský export. Na sankčný zoznam podľa zdroja z diplomacie pribudli viac ako dve desiatky ľudí, najmä armádnych veliteľov. Opatrenia mieria aj na bankový sektor.
Brutalita bude narastať, varuje Británia
Ruská invázia na Ukrajinu v réžii ruského prezidenta Vladimira Putina bude stále brutálnejšia. Rozhlasovej stanici LBC to v stredu povedal britský minister obrany Ben Wallace.
Dodal, že nie je pripravený poslať Veľkú Britániu do vojny a vyvolať konflikt v celej Európe tým, že by presadzoval bezletovú zónu nad Ukrajinou.
„Každý, kto uvažuje logicky, by neurobil to, čo robí Putin, takže budeme svedkami toho, ako jeho brutalita porastie,“ povedal Wallace. Ruský prezident podľa ministra obrany zatiaľ obkľučuje mestá, ktoré po nociach bombarduje, čoskoro sa však pokúsi presunúť boje do ich centier.
Británia napriek tomu nebude presadzovať zavedenie bezletovej zóny, o ktorú NATO požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Putina sa nebojím. Nechcem vojnu v celej Európe. Chcú (poslucháči LBC), aby Rusko vyzbrojené jadrovými zbraňami bojovalo s nami všetkými v celej Európe a v Atlantiku?“ vyhlásil.
Bezletová zóna by podľa Wallaca mohla veľmi rýchlo prerásť do totálneho konfliktu. „Ukrajina nie je v Severoatlantickej aliancii. NATO je sebaobranná organizácia, ak zaútočíte na jedného z nás, zaútočíte na nás všetkých a všetci fakticky vstúpime do vojny podľa článku 5,“ povedal minister.
Rusi by podľa Wallaca v prípade bezletovej zóny "nehrali podľa pravidiel" a pravdepodobne by zostrelili lietadlá NATO, čo by vyvolalo vojnu. Ak by naopak jednotky Severoatlantickej aliancie zostrelili ruské lietadlo, výsledok by bol rovnaký, pretože Rusko by úder opätovalo.