StoryEditor

Fidelov následník? Kuba má jasno

21.02.2008, 23:00
Kubánski komunisti cez víkend zvolia nového vodcu krajiny. Jeden z posledných diktátorov sveta Fidel Castro totiž v utorok oznámil, že pre svoj zlý zdravotný stav sa už nebude uchádzať o post hlavy štátu.

Celý svet teraz čaká, či nový prezident po pol storočí Fidelovej vlády nasmeruje "ostrov slobody" na cestu k skutočnej demokracii.
O všetkom sa rozhodne v nedeľu, keď sa prvý raz zíde nový, čisto komunistický kubánsky parlament, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou zvolí za Fidelovho nástupcu jeho brata Raúla. Pred rokom a pol na neho previedol 81-ročný Castro všetky právomoci pred tým, než sa podrobil ťažkej operácii. Práve od Raúla sa však žiadne demokratické zázraky nečakajú.
"V strane má veľkú podporu. Režim bol vždy založený na dvoch ľuďoch, Fidelovi a Raúlovi Castrovi. Raúl je vodcom tvrdej línie strany," povedal HN Orlando Gutierrez, riaditeľ organizácie Demokratická Kuba so sídlom na americkej Floride.
V hre o prezidentské kreslo sú však aj ďalší traja kandidáti: viceprezident Carlos Lage, predseda parlamentu Ricardo Alarcón a šéf kubánskej diplomacie Filipe Pérez Roque. Ich šance na zvolenie sú podľa analytikov viac-menej nulové, pretože Fidel pred odchodom už vopred vybral za svojho nástupcu Raúla. "Pre komunistickú stranu to znamená pokračovanie línie, ktorá bola za Fidela Castra. Takže ak by ho nezvolili, išli by sami proti sebe, pretože Raúl im zaručuje pokračovanie aj ich profesionálneho, straníckeho či politického života. Ide o vzájomnú závislosť," uviedol pre HN analytik Ivo Samson.

Kto iný ako Raúl
Za posledných 19 mesiacov pod vedením 76-ročného ministra obrany Raúla Castra došlo na Kube k náznakom zmien, ktoré však smerujú iba k "čínskemu modelu" komunizmu. Ten charakterizuje najmä otvorenie ekonomiky svetu, povolenie podnikania, sloboda trhu. To všetko však pod prísnym dozorom jedinej komunistickej strany. "Raúl reprezentuje určité ekonomické záujmy, ktoré stelesňujú ozbrojené sily. Tendencia k čínskemu modelu tam je, pretože kubánske ozbrojené sily patria k najväčším podnikateľským subjektom na Kube," uviedol pre HN expert na štáty Latinskej Ameriky Jakub Klepal. Podľa neho by nejakú obmedzenú, kontrolovanú reformu na Kube uvítali. "Otázka je, nakoľko je Raúl schopný a či má ešte vôľu do toho zasahovať Fidel, pretože jeho 'veto' by zrejme zabránilo zásadným zmenám," dodal Klepal. Kubánci žijúci v exile však nevidia v Raúlovi novú nádej pre Kubu. "Je to človek, ktorý si vytvoril vlastnú mocenskú základňu v strane. Neexistuje ani náznak, že prinesie viac slobody," uviedol Gutierrez.
Raúl síce nemá charizmu svojho brata Fidela, ale osvedčil sa ako dobrý "manažér". V 90. rokoch, v čase hospodárskej krízy na Kube, po rozpade sovietskeho bloku znížil počet vojakov v armáde z 300-tisíc na 66-tisíc. Zaviedol v nej tiež trhové reformy, aby bola sebestačná. Armáda má tak napríklad podiely v najdynamickejšie sa rozvíjajúcich podnikoch, najmä v turizme.

Možní následníci
Spomedzi možných Castrových nástupcov sa okrem Raúla najviac hovorí o 56-ročnom viceprezidentovi Carlosovi Lageovi. Je považovaný za liberála a stúpenca ekonomického uvoľnenia, čo dokázal v 90. rokoch ako autor vtedajších miernych ekonomických reforiem. "Má najbližšie k skutočnej rozhodovacej moci. Hovorí sa o ňom, že je to de facto premiér Kuby. On už v podstate časť výkonnej právomoci má a bol by zrejme momentálne ďalším na rade. Ale to je veľmi hypotetická otázka," povedal Klepal.
Možnou nádejou na zmenu by pre Kubáncov mohol byť aj 42-ročný minister zahraničných vecí Filipe Pérez Roque. Pracoval v najužšom tíme Fidela Castra, ktorého sprevádzal na väčšine oficiálnych stretnutí. Napriek tomu, že je známym kritikom USA, dokázal, že vie byť otvorený v rokovaniach o ekonomických záležitostiach. A bol to práve Roque, ktorý začiatkom roka vyhlásil, že Kuba podpíše dva kľúčové dokumenty OSN o dodržiavaní ľudských práv, čo by otvorilo cestu k slobode slova či zhromažďovania na Kube.
V hre o prezidentské kreslo, aj keď podľa analytikov len teoreticky, je ešte 70-ročný Ricardo Alarcón. Známym vo svete sa stal najmä v rokoch 1999 a 2000. Stál vtedy na čele kubánskej delegácie, ktorá rokovala s USA o vydaní malého Eliána Gonzálesa po tom, ako jeho matka zomrela na úteku z Kuby.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
03. október 2022 06:30