Je jediným Slovákom v Thajsku, ktorý prednáša budhizmus. A vďačiť za to môže obyčajnej školskej práci. "K budhizmu ma priviedla náhoda. Kedysi dávno som dostal za úlohu napísať seminárnu prácu - Porovnanie západnej filozofickej tradície a budhizmu. Rutinná školská seminárna práca, do ktorej sa mi vtedy ani trochu nechcelo, mi pri jej písaní otvorila novú perspektívu pohľadu na svet,“ spomína Miloš Hubina.
Množstvo cudzincov
Školská práca bola teda začiatkom jeho cesty. "Nasledovalo samoštúdium. Potom prednášky Egona Bondyho na bratislavskej Filozofickej fakulte. Bol prvým, kto po páde komunizmu prednášal na Slovensku budhistickú filozofiu. A potom doktorandské štúdium,“ hovorí Hubina.
V rámci jedného z výskumov sa mu podarilo dostať sa do Thajska. "Vedúcemu katedry som vysvetlil svoje profesionálne záujmy a dostal som ponuku prednášať na Mahidolovej univerzite Bangkoku.“
V Thajsku je momentálne od mája tohto roku. Už predtým však pobudol v tejto krajine na dvoch trojmesačných terénnych výskumoch, v roku 2005 a 2006.
Aj keď je na miestnej univerzite jediným Slovákom, nie je tam jediným cudzincom. "Okrem mňa tu učí kolega z USA, ktorý je odborník na budhizmus v kontexte ozbrojených konfliktov. Takisto tu prednáša profesor Niels Holms z Fínska, ktorý je odborník na rôzne náboženské tradície, vrátane budhizmu a vzťahy medzi nimi.“
Čo hovorí Budha
Hubina sa venuje najmä budhizmu a vede a budhistickej etike. "Napríklad aký je budhistický pohľad na eutanáziu, potraty, ale tiež sociálnu a politickú angažovanosť, ekonomiku. Niekedy sú tieto konfrontácie budhizmu s výzvami súčasnej spoločnosti dosť živou a osobne prijímanou témou zo strany študentov, najmä ak ide o budhistických mníchov, ktorí tu tiež študujú, aj keď ide o bežnú laickú univerzitu. Budhizmus napríklad nehlása "život za každú cenu“, pri takýchto otázkach zohľadňuje kvalitu života.
Okrem toho Hubina vedie dva výskumy, a to vplyv budhistickej meditácie na psychologické determinanty ako krátkodobú a dlhodobú pamäť, pozornosť a koncentráciu, a druhý sa týka štruktúry a reprezentácie moci v živote Bangkoku.
Mahidol university v Bangkoku je v Thajsku jednou z najlepších univerzít. "Pracovné podmienky sú oveľa lepšie, ako na Slovensku - napríklad vybavenie knižníc je neporovnateľne bohatšie, cirkulácia vyučujúcich z rôznych krajín sveta je podstatne intenzívnejšia. Človek je tu viac v kontakte s americkými a západoeurópskymi kolegami ako na Slovensku, nehovoriac o prednášajúcich z Austrálie a Nového Zélandu. Samozrejme, že takáto situácia nepanuje na všetkých univerzitách. Mahidol University je prestížnou univerzitou. Takisto finančné ohodnotenie práce je niekoľkonásobne vyššie ako na Slovensku, pri možno o tretinu nižších životných nákladoch.“
Aj preto myšlienku, že by v Thajsku zostal už navždy, nevylučuje. "Ponúka sa mi taká možnosť. A keďže sa venujem theravadovému - južnému budhizmu, všetko naokolo môže byť predmetom výskumu. Okrem toho je tu podstatne uvoľnenejšia spoločenská klíma. Je to však len jedna z možností,“ uzatvára Hubina.
| Prečítajte si aj: |
| Ľudia medzi sebou radi klebetia aj tu Rozhovor . Slovenský učiteľ budhizmu Miloš Hubina o tom, ako sa žije v Bangkoku. Ako na vás Thajsko po príchode zapôsobilo? Dva a pol roka som žil v Španielsku, prednášal som na univerzite v Barcelone. Španielsko bolo pre mňa väčším kultúrnym šokom, než Thajsko. Je to multietnická krajina. Thajčania sú silne pronárodne cítiaci, rojalisti a tradicionalisti. Na druhej strane sú však extrémne benevolentní a uznanie kultúrnej rozmanitosti nespôsobuje žiadne kultúrne traumy. Keďže Thajsko nebolo kolonizované a vždy silne antikomunistické, nenájdete tu výrazy historickej zatrpknutosti. Ale aby som nehovoril len o pozitívach – život v Thajsku je silno poznačený konceptom moci, ktorého funkcia pri vnímaní sociálnych rozdielov je pre nás nezvyčajná. To sa odráža aj v jazyku. Thajčina disponuje paletou výrazov, ktoré zachytávajú rozličné odtiene toho, čo by sme mohli preložiť do slovenčiny ako moc, autorita a charizma. Škála týchto výrazov je však významne širšia. Veľa vecí je tu v porovnaní so Slovenskom iných, ale napríklad chuť klebetiť alebo dostať dobré miesto v práci a podobne sú tu rovnaké. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Slovensko je pre Thajčanov veľkou neznámou Slováka Miloša Hubinu privítali ľudia v Bangkoku veľmi dobre, i keď mnohí netušia, z akého štátu „bývalého Sovietskeho zväzu prišiel“. Na druhej strane o Česku a Maďarsku toho vedia veľa. „Majú v Thajsku dobrú reklamu. Nezriedka vidíte v televízii dokumenty o Karlových Varoch. Thajčania poznajú český krištáľ a pražskú šunku. Cestujú po trase Praha – Viedeň – Budapešť a Slovensko akoby nepatrilo do toho istého kúska sveta. Celý článok >> |