Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
15.02.2021, 18:00

Z pobrežia utekajú pred záplavami do hlavného mesta. Tam ich čaká chudoba

Zatiaľ čo inde ešte stále panuje skepsa voči globálnemu otepľovaniu, obyvatelia Bangladéša už tvrdo pocítili jeho následky. Státisíce ľudí sú každoročne nútení si vyberať medzi zaplavenými pobrežiami a preľudnenými mestskými slumami, kde je prítomné násilie a obrovská chudoba.

Z pobrežia utekajú pred záplavami do hlavného mesta. Tam ich čaká chudoba
Zdroj: Wikimedia Commons / premiérka Bangladéša Sheikh Hasina.

Bangladéš, husto zaľudnená juhoázijská krajina vždy trpela prírodnými katastrofami, ako sú tropické búrky či záplavy. No klimatická zmena tieto problémy eskalovala a vytvorili chaos v podobe rapídnej neriadenej urbanizácie – najmä do hlavného mesta Dháka, kam za posledných desať rokov migrovalo podľa Centra pre monitorovanie vnútorného vysídlenia (Internal Displacement Monitoring Centre) ročne 700-tisíc ľudí.

Aké príbehy sa pod týmto číslom môžu skrývať?

Golam Mostafa Sarder zdieľa izbu s ďalšími pätnástimi ľuďmi v jednej chatrči. Každý deň vstáva pred svitaním, aby tlačil fúriky plné bahna pre firmu vyrábajúcu tehly v hlavnom meste Dháka. Jeho rodná dedina je Gabura, ktorá sa nachádza na juhozápadnom cípe krajiny. Golam pre National Geographic hovorí, že nikdy nepočul o globálnom otepľovaní, no vie jedno: „Keby nám rieka nezobrala zem, nemusel by som tu byť.“

Žiadna vízia

Správa od amerického národného kontrolného úradu (U.S. Government Accountability Office) oznámila, že zodpovedné štáty neurobili dostatok opatrení pre zastavenie klimatickej zmeny. To vyústilo do hromadnej migrácie hlavne v menej rozvinutých krajinách. Správa sa zamerala aj na Bangladéš a označila ho za veľmi zraniteľný. Pokiaľ to takto bude pokračovať, podľa Svetovej banky bude Bangladéš do roku 2050 v počte klimatických migrantov na prvom mieste na svete, kedy by sa mal ich počet vyšplhať na 13,3 milióna. Pre porovnanie: dnes žije v krajine 163 miliónov ľudí.

„Momentálne je vízia vlády taká, že nemajú žiadnu,“ povedala pre portál National Geographic politická vedkyňa Tasneem Siddiqui, ktorá je zodpovedná za výskum utečencov a migračné pohyby na univerzite v Dháke. „Všetko je v Dháke a preto idú všetci ľudia sem. A Dháka kolabuje.“

Bangladéš je nízko položená krajina, ktorej obyvatelia pracujú väčšinou v poľnohospodárstve. Preto môže počas obdobia dažďov zaplaviť až polovicu krajiny. Obyvatelia si na to zvykli, no klimatická zmena narušila dažde a zatiaľ čo niekde trvajú suchá, inde sa objavujú zničujúce smršte, ktoré zaplavujú dediny aj polia. „Ľudia sa vždy vedeli vyrovnať so záplavami a naučili sa žiť aj so smrťou,“ povedala Siddiqui. „Ale klimatická zmena spôsobila škody, ktoré sú nenapraviteľné.“

Zdroj: Flickr

Najviac dotknuté miesto

Bangladéšske médium Dhaka Tribune informovalo o výstupe premiérky Sheikh Hasina, ktorá sa vlani pri príležitosti medzinárodného dňa migrantov virtuláne prihovorila zo svojej rezidencie. Bangladéš vo svete označujú za najviac dotknutý klimatickou zmenou, povedala premiérka. „Nedostatok financií a politickej vôle sú zodpovedné za nedostatočné zvládnutie situácie a prispôsobeniu sa škodám, ktoré boli zapríčinené klimatickou zmenou.“ Taktiež dodala, že skúsenosti s pandémiou Covid-19 ukázali, aké dôležité je držať pokope a reagovať včas.

Počty migrantov sa každoročne zvyšujú spolu s katastrofickými cyklónmi, ako bol napríklad Aila v roku 2009, ktorý pripravil o domovy milióny ľudí a zabil viac ako dvesto. Ľudí taktiež sužuje zvyšujúca sa hladina mora, ktorá zaplavuje polia a znehodnocuje pôdu soľou, erózie a nespočetné záplavy, ktoré znemožňujú život na pobreží. „Je veľká pravdepodobnosť, že na pobreží už mnoho ľudí nebude schopných bývať,“ povedal pre National Geographic Saleemul Huq, riaditeľ Medzinárodného centra pre klimatickú zmenu a rozvoj v Dháke a jeden z hlavných klimatických vedcov v krajine.

Cieľom je Dháka

Ľudia putujúci z pobreží väčšinou prichádzajú do prímestských častí – slumov. Ich hlavným cieľom je Dháka, jedno z najrýchlejšie rastúcich a najhustejšie zaľudnených miest na svete. Z vyše 164 miliónov obyvateľov Bangladéša až 21 miliónov žije v hlavnom meste. Dháka je v krajine považovaná za prísľub ekonomických možností, lenže migrantov po príchode väčšinou stretne trpké sklamanie a realita slumov: extrémna chudoba, obchod s ľuďmi a vysoké zdravotné riziká. Treba dodať aj to, že ani Dháka nie je odolná voči záplavám. Napriek tomuto všetkému však do metropoly každoročne príde viac ako 400-tisíc migrantov.

„Dháka je preplnená ľuďmi, ktorí opustili svoje dediny, pretože boli pohltené morom alebo riekami,“ povedal Huq. „Pre mesto bude nemožné absorbovať ďalšie milióny, ktoré prichádzajú.“

Golam bol len dieťa, keď im prvá záplava zničila malý obchod, čo prinútilo jeho a jeho mamu bývať u susedy. Ďalšia záplava zobrala dom, v ktorom bývali a cyklón Aila zobral aj ďalší, ktorí si postavili. To jeho rodinu uvrhlo do chudoby. Ocitli sa bez domova, bez pôdy a hladní. Poslali svojho syna do Dháky, aby zarobil rodine na živobytie prácou v továrni na výrobu tehál.

„V detstve sem nikto nechodil do roboty,“ povedal Golam. „Teraz je tu z mojej dediny takmer každý jeden člen nejakej rodiny, ktorá ho sem poslala.“

Ľudia vyhnaní z domovov sa v Dháke zamestnajú, kde môžu. Väčšinou sa ich cesty končia pri zbieraní odpadkov, výpomoci v domácnosti alebo v odevnom priemysle. Závisia od potravín ako sú ryža a kúpu sa v rieke Buriganga, ktorá zároveň slúži aj ako skládka chemických odpadov z tovární, domáceho odpadu, pomyjí, oleja a ďalších toxických látok.

Vplyv na ženy 

Nadácia pre environmentálnu spravodlivosť (Environmental Justice Foundation)  taktiež upozorňuje, že tak, ako aj v mnohých iných krajinách, v zlých situáciách je dopad na ženy oveľa horší. Podľa analýzy od Neumayera a Plümpera z roku 2007 vychádza, že kde zo skúmaných 141 krajín mali muži a ženy rovnaké práva, dopad na obe pohlavia bol rovnaký. Zároveň ale potvrdili, že v krajinách s rodovou nerovnosťou boli dopady na ženy a dievčatá oveľa horšie. Pri záchranných prácach majú totiž prioritu muži a chlapci, ktorí dostali lepšiu zdravotnú starostlivosť a mali prístup k financiám a lepšej obžive. V Bangladéši v roku 1991 zabil cyklón 140-tisíc ľudí, z toho 90 percent bolo žien. 

Zdroj: Thomson Reuters Foundation

Ako aj ženy v mnohých iných krajinách, aj ženy z Bangladéša majú v porovnaní s mužmi horší prístup ku získaniu pôdy, finančným zdrojom a ich právo rozhodovať sa je značne obmedzené. Ich príjmy sú oveľa nižšie, vďaka čomu je pre nich neporovnateľne ťažšie prežiť po tom, ako sú vyhnané z domovov záplavami alebo cyklónmi. Ženy, ktoré takto migrujú, sú vo veľkom riziku, že sa stanú obeťou obchodu s ľuďmi. Indická charita Prerana, ktorá sa zameriava na polačovanie obchodu s ľuďmi, pre Environmental Justice Foundation povedala, že čísla žien, ktoré sú prevážané z Bangladéša do Mumbaiských nevestincov, stúpajú. „Stúpajúce čísla majú priamy súvis so stúpajúcou migráciou v Bangladéši, keď sú migranti ľahkými obeťami pre prevážačov,“ povedala spoluzakladateľka Prerany, Priti Patkar. 

Bangladéš je súčasťou Svetového fóra zraniteľných (Global Vulnerable Forum), ktoré je taktiež označované za V-20. Spolupracujú v ňom krajiny, ktoré sú najviac postihnuté globálnym otepľovaním. Spolu s Bangladéšom sem patria napríklad aj Filipíny, Etiópia, Maledivy, Nepál, Tanzánia alebo Vietnam. Predsedom V-20 je v súčasnosti Mustafa Kamal, minister financií v Bangládeši. The Daily Star informovalo, že V-20 upozorňuje na zvyšujúci sa tlak na ich ekonomiky, ktoré musia zároveň zvládať dopady otepľovania aj Covidu-19. „Svetová ekonomika je na historickom rázcestí,“ hovorí minister Mustafa Kamal. „Musíme prijať, že celosvetová reakcia na klimatickú krízu bola príliš slabá a prišla príliš neskoro. Musíme vidieť všetkých darcov a investorov vyvážiť ich financie určené na klímu a dať znižovaniu emisií rovnakú úroveň dôležitosti.“

Autorka je študentkou kurzu Globálna rozvojová žurnalistika na Katedre žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.