Na konci roku 2001 sa však všetko zmenilo - jeho meno totiž pridali na "čiernu listinu". Tento zoznam obsahuje mená ľudí podozrivých zo spojenia s teroristami. Znamenalo to pre neho zmrazenie bankových účtov a zákaz opustiť krajinu. A dôvod? Podozrievali ho z toho, že finančne podporoval teroristické útoky 11. septembra 2001.
Jeho meno skončilo na čiernej listine bez toho, aby ho o tom vopred informovali a bez možnosti sa proti tomu odvolať. Úrad švajčiarskeho prokurátora začal vyšetrovanie. Po takmer štyroch rokoch však vyšetrovanie zastavili, pretože neexistovali dostatočné dôkazy na obžalovanie. Štát musel zaplatiť právnikom podozrivého 80-tisíc eur.
Napriek tomu, že vyšetrovanie ukončili, muž na "čiernej listine" zostal. Od Švajčiarska žiadal odškodné. Všetky odmeny však boli zmrazené na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. Takisto žiadal vymazanie svojho mena z listiny a oficiálne rozhodnutie od úradov.
Celý prípad je však značne chaotický, pretože nie je jasné, kto by mal definitívne rozhodnúť. Pán Y. je taliansky štátny príslušník, pochádza z Egypta, pracovne bol aktívny vo Švajčiarsku. Všetci sa k tomu stavajú ľahostajne. Stále má teda zmrazené účty a nemôže opustiť krajinu. Aj keď mu za celý ten čas nedokázali žiadnu vinu.
Pán Y. je moslim a dlhé roky bol členom Moslimského bratstva, čo však nikdy nezatajoval. "To však nie je dostatočný dôvod na to, aby niekto skončil na ,čiernej listine#146#," tvrdí Dick Marty, ktorý je spravodajcom Rady Európy pre nezákonné aktivity americkej špionážnej služby CIA v boji proti terorizmu. Podľa neho je príbeh tohto muža len jedným zo stoviek.
Preto Marty včera v Paríži na pôde rady, ktorá kontroluje dodržiavanie ľudských práv v Európe, prezentoval kritiku nelegálnych praktík pri zaraďovaní ľudí na spomínanú listinu.
Šokujúce praktiky
Marty označil terajšie dôvody pre zápis na listinu za šokujúce. "Čierne listiny sú často zostavené s veľkou ľahkovážnosťou, dotyční o tom nie sú informovaní a nemajú žiadnu možnosť sa proti tomu brániť," povedal Marty. Švajčiarsky vyšetrovateľ takisto zdôraznil, že takmer všetci na týchto listinách sú moslimovia. To podľa neho môže vysvetľovať, že porušovanie práv nevyvoláva ani v Spojených štátoch ani v Európe väčší rozruch. "Byť zaradený na čiernu listinu je svojím spôsobom občianska smrť," dodal Marty.
Podľa neho je momentálne na takýchto zoznamoch asi 370 súkromných osôb a 60 spoločností.
Slovensko je v tejto veci zatiaľ výnimkou. Podľa hovorcu Prezídia Policajného zboru Martina Korcha na "čiernych listinách" nikoho zo Slovenska nenájdeme. "Takéto informácie nemáme," potvrdil pre HN Korch.
Práve Slovensko prevzalo včera predsednícke kreslo Rady Európy. Ako prioritu si stanovilo dodržiavanie práv menšín, avšak ani takéto záležitosti nezostanú bokom. "Ak sa pán Marty obráti priamo na výbor ministrov, budeme sa touto otázkou zaoberať," povedal pre HN veľvyslanec pri stálej misii Rady Európy Emil Kuchár, ktorý naše predsedníctvo povedie.
Zbytočné väzenie
Prípad moslimského muža vo Švajčiarsku je pritom ešte jeden zo "šťastnejších". Mnoho nevinných totiž neskončí len na listine údajných spojencov teroristov, ale vo väzení.
Za najhorší "omyl" možno považovať prípad Murata Kurnaza, nemeckého občana tureckého pôvodu. Ten strávil niekoľko rokov v americkej väznici Guantánamo na Kube. Kurnaza zatkli v októbri 2001 v Pakistane, kde ho odovzdali ako podozrivého teroristu Američanom. Najskôr ho väznili v Afganistane, a potom ho previezli na Guantánamo. Nespravodlivo odsúdeného Turka prepustili až minulý rok v lete.
Proti zaraďovaniu ľudí na čierne listiny teroristov ostro protestuje aj Amnesty International. Podľa nej je to v rozpore s princípom právnej istoty a prezumpcie neviny.