Dolapenie Radovana Karadžiča. Politik, zodpovedný za vyvraždenie ôsmich tisícov moslimských mužov v bosnianskej Srebrenici, sa dlhé roky ukrýval v Belehrade pod falošnou identitou. Jeho spolupracovník, bosniansko--srbský generál Ratko Mladič, je stále na úteku.
Muž, ktorý v polovici 90. rokov stál na vrchole slávy, aby sa o pár rokov neskôr stal najprenasledovanejším vojnovým zločincom v Európe. Bývalý predák bosnianskych Srbov Radovan Karadžič vyrástol v prostredí plnom mýtov o veľkosti a jedinečnosti srbského národa. Keď sa začiatkom 90. rokov dostal k moci, snažil sa svoje utkvelé a nebezpečné vízie o vytvorení veľkého Srbska uskutočniť. Stálo to životy desaťtisícov nevinných ľudí.
Korene Karadžičovho militantého nacionalizmu sa dajú nájsť už v jeho detstve a výchove. Otec Vuk pôsobil za druhej svetovej vojny v jednotkách srbských četníkov, ktorí sa v boji proti iným etnikám a Titovým partizánom nezastavili ani pred kolaboráciou s nemeckými okupantmi.
Na to, že sa z Radovana Karadžiča stane vojnový zločinec, to však v rokoch jeho mladosti nevyzeralo. V duchu otcovej poučky, že správny Čiernohorec musí byť básnikom alebo zbojníkom, sa Karadžič okrem svojej hlavnej profesie, psychiatrie, od mladosti venoval aj literárnej tvorbe. Vydal niekoľko nie príliš úspešných zbierok poézie. V poslednej dobe sa na pultoch objavila aj jeho divadelná hra a román s autobiografickými prvkami. Okrem toho nedá dopustiť na hudbu, sám vraj hrá na lýre.
Väzeň komunistov
Viac sa Karadžičovi darilo v lekárskom povolaní. V Sarajeve pôsobil dlhé roky ako psychoterapeut miestneho komunistického vedenia. Pracoval aj pre slávny futbalový tím Željezničar Sarajevo. V roku 1987 sa dostal do väzenia, podľa vlastných slov za protikomunistickú činnosť, podľa iných zdrojov za protizákonné podnikanie. Po niekoľkých mesiacoch ho kvôli nedostatku dôkazov prepustili.
Na vrchole politiky
Do politiky Karadžič vstúpil koncom 80. rokov. Jeho kariéra závratne stúpala, dostal sa až do kresla prezidenta bosnianskej Republiky srbskej. Ako líder bosnianskych Srbov je zodpovedný za viaceré masakry, najväčšia sa odohrala v júli 1995 v Srebrenici, kde jednotky bosnianskych Srbov povraždili osemtisíc moslimských mužov a chlapcov. Bosniansko-srbským prezidentom a šéfom bosnianskej Srbskej demokratickej strany bol až do júla 1996. O dva roky zmizol do ilegality a pred spravodlivosťou unikal do včerajška. Žil v Belehrade pod falošným menom Dragan Dabič a dokonca sa vrátil k povolaniu lekára. "Srbsko celý čas vedelo, kde sa ukrýva. Ukazuje sa, že premiér Vojislav Koštunica bol hlavnou prekážkou, aby ho chytili," povedala pre HN Sonja Biserková, riaditeľka Helsinského výboru pre ľudské práva v Belehrade.