Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
21.02.2021, 16:49

Ľudstvo prišlo kvôli koronavírusu o 20 miliónov rokov života. Straty sú s chrípkou neporovnateľné, tvrdia vedci

Odborníci vyzvali k nepodceňovaniu choroby.

Ľudstvo prišlo kvôli koronavírusu o 20 miliónov rokov života. Straty sú s chrípkou neporovnateľné, tvrdia vedci
Zdroj: Reuters

Medzinárodný tím vedcov analyzoval dáta z celého sveta za účelom určiť tzv. počet stratených rokov života.

Každá smrť znamená v priemere ochudobnenie o 16 rokov, dohromady činí počet stratených rokov 20,5 milióna.

Covid mal až deväťkrát väčšie dopady ako sezónna chrípka, odborníci preto vyzvali k nepodceňovaniu choroby.

Ukazovateľ "stratené roky života" (Years of Life Lost - YLL) sa počíta rozdielom medzi stanovenou nádejou na dožitie podľa projekcií v jednotlivých krajinách a skutočným vekom, v ktorom pacient zomrel.

Ľudstvo prišlo o 20 miliónov rokov

Tím vedcov čerpal dáta z medzinárodných databáz a zohľadnil cez 1,2 milióna úmrtí na covid z 81 krajín zverejnených do začiatku tohtoročného januára. Štúdiu v utorok publikoval odborný časopis Nature.

Autori výskumu dospeli na základe rozsiahlej analýzy k záveru - ľudstvo prišlo dohromady o 20,5 milióna rokov v dôsledku koronavírusovej pandémie.

Takmer polovica stratených rokov života bola zaznamenaná vo vekovej kategórii medzi 55 a 75 rokmi. Každý, kto na covid zomrel, stratil podľa štúdie v priemere 16 rokov života.

Ochorenie zasahuje výraznejšie mužov, hodnota stratených rokov u nich bola o 44 percent vyššia ako u žien.

Vedci vypočítanú hodnotu následne porovnávali s ďalšími tradičnými príčinami predčasných úmrtí - ochoreniami srdca a sezónou chrípkou.

V krajinách intenzívne zasiahnutých koronavírusom bola strata rokov dva až deväťkrát väčšia, než sú priemerné straty spôsobené chrípkou. Srdcové choroby majú podľa štúdie v ročnom priemere na svedomí viac stratených rokov života než covid-19.

Umieranie na covid sa bagatelizuje

Motiváciou výskumníkov bolo ponúknuť reálne dáta, pretože umieranie na koronavírus sa podľa slov autorov často bagatelizuje.

"Niektoré politické reakcie (či nereagovanie) sa ospravedlňovali argumentom, že covid-19 zabíja predovšetkým tých jednotlivcov, ktorým by aj bez nákazy zostávalo len niekoľko rokov života," uviedol španielsky spoluautor výskumu Héctor Pifarré i Arolas pre britský denník Guardian. "Chceli sme ponúknuť meradlo, ktoré zodpovedá na tento druh kritiky," dodáva vedec.

Odborníci ďalej zistili, že väčšina predčasných úmrtí spôsobených vírusom SARS-CoV-2 u ľudí, ktorí zomreli pred 55 rokom života, sa vyskytovala v chudobnejších regiónoch. V bohatých štátoch častejšie na covid umierajú ľudia starší ako 55 rokov.

Hodnota môže byť vyššia

Výskumníci v závere štúdie poznamenávajú, že ich výsledky môžu byť z niekoľkých dôvodov nepresné.

Jednak zosnulí pacienti majú v niektorých prípadoch ďalšie zdravotné komplikácie, a preto ich nádej na dožitie môže byť nižšia ako projektovaná hodnota.

Na druhej strane mnoho štátov podľa vedcov nezaznamenáva všetky úmrtia na covid, mimo to štúdia nemala prístup k štatistikám zo všetkých krajín, preto je podľa odborníkov pravdepodobné, že hodnota je v skutočnosti ešte vyššia.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.