Volá sa to clickbait. Ide o akúsi návnadu. Pútavý titulok má prilákať čitateľa, aby si klikol na článok. Keďže čítate tieto riadky, evidentne zafungoval. Aj keď je takáto návnada častokrát zavádzajúca a len lacným trikom, v tomto prípade je fakticky presná a navyše slúži na dobrú vec.
Viktor Vincze nie je krokodíl a nerobí fotosyntézu - aj takto vtipom vysvetľuje, prečo s manželkou Adelou zrejme nie sú uhlíkovo neutrálna domácnosť. Známy pár tak poukazuje na dôležitosť prechodu na zelenú ekonomiku.
O zelených riešeniach sa neraz hovorí, že sú drahé. Operuje sa číslami, ktoré bežnému človeku veľa hovoria. Milióny, stámilióny, miliarda, miliardy, bilión.
Áno, zelená ekonomika bude stáť naozaj veľa peňazí. Práve to je častý argument mnohých politikov aj ekonómov, prečo by sme sa do toho ani nemali púšťať. No pri debate o tom, aké sú ekologické nástroje drahé, nám častokrát uniká podstata - prečo to vlastne robíme. Nemali by sme sa preto pýtať len to, koľko prechod na zelenú ekonomiku stojí, ale aj to, koľko by nás to vyšlo, keby sme neurobili nič. Keby sme sa nesnažili spomaliť globálne otepľovanie. Pretože klimatická zmena sa pre ľudstvo stáva existenčnou hrozbou.
Aj na to upozorňuje múdre video O klimatickej zmene z dielne HN a iniciatívy Svet medzi riadkami.
No, aby sme pochopili súvislosti, ktoré sú vo videu načrtnuté len stroho, prinášame vám otázky a odpovede, ktoré rozsiahlu tému dopĺňajú a rozvíjajú.
Zoznam otázok
- Čo je to uhlíková neutralita?
- Čo je to green deal a čo prinesie Európanom?
- Čo bude prechod na zelenú ekonomiku znamenať pre Slovensko?
- Čo sú to negatívne externality?
- Ako zamedziť negatívnym externalitám?
- Koľko bude green deal stáť?
- Bude bilión eur stačiť?
- Koľko by nás stála klimatická zmena, keby sme neurobili nič?
- Chcú byť okrem Európskej únie uhlíkovo neutrálne aj iné krajiny?
- Kto je MacGyver?
- Čo je to uhlíková neutralita?
Vznikajú pri spaľovaní ropy, plynu, uhlia, vo veľkej miere v poľnohospodárstve, ale aj na skládkach odpadu či odlesňovaním. Hovoríme o skleníkových plynoch, najmä o oxide uhličitom. Hromadí sa okolo planéty a vytvára skleníkový efekt, ktorý je hlavnou príčinou klimatickej zmeny.
Ide o proces, ktorým sa zahrieva naša planéta. Preto by sme sa mali snažiť emisie čo najviac obmedziť. Ideálne, dosiahnuť nulové emisie. Presne to je gro uhlíkovej neutrality. Vypustiť do ovzdušia len toľko oxidu uhličitého, koľko ho Zem dokáže pohltiť. Alebo inak - uhlíková neutralita je rovnováha medzi emisiami a ich pohlcovaním z atmosféry do takzvaných uhlíkových zachytávačov.
Za zachytávače považujeme všetky prírodné alebo umelo vytvorené systémy, ktoré pohlcujú viac oxidu uhličitého, ako ho vyprodukujú. Napríklad pôda, lesy a oceány. Tieto prírodné zachytávače ročne pohltia medzi 9,5 a 11 gigaton CO2. Na vstrebanie všetkých emisií, ktoré ľudstvo ročne vypúšťa, však nestačia. V roku 2019 sme ich do atmosféry vypustili až 38 gigaton. Doteraz sa ľudstvu nepodarilo vytvoriť umelé zachytávače, ktoré by dokázali pohltiť také obrovské množstvá CO2, aby sme zmiernili otepľovanie Zemegule.
Zmena klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia však predstavujú existenčnú hrozbu pre Európu aj zvyšok sveta. Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy musíme urobiť všetko preto, aby svetová teplota nevzrástla o viac ako 1,5 stupňa Celzia, inak budú dopady zmien podnebia nezvrátiteľné. Viac o téme vo videu O klimatickej zmene a v sprievodnom vysvetľujúcom článku.
- Čo je to green deal a čo prinesie Európanom?
V decembri 2019 predstavil Európsky parlament green deal – Európsku zelenú dohodu, ktorá krajiny v Únii zaväzuje k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Dôjsť by k nemu malo postupne. Green deal nastavuje stratégie, vďaka ktorým má hospodárstvo rásť udržateľne, pričom bude stále konkurencieschopné.
Cieľom je prechod na čisté obehové hospodárstvo, obnova biodiverzity aj zníženie znečistenia prírody. V praxi to má znamenať napríklad to, že sa bude masívne investovať do technológií šetrných k životnému prostrediu či zavádzať ekologickejšie, lacnejšie a zdravšie formy súkromnej a verejnej dopravy. Ale tiež dekarbonizáciu energetiky či výstavbu energeticky efektívnejších budov.
Ešte si to rozmeňme trochu viac na drobné. Napríklad v doprave chce Európa obmedziť bezplatné emisné kvóty pre letecké spoločnosti. V energetike zas zastaviť dotácie na fosílne palivá a vyrábať namiesto toho viac energie z obnoviteľných zdrojov. „Výroba a využívanie energie je totiž v Únii zdrojom viac ako 75 percent emisií skleníkových plynov,“ pripomína Európska komisia.
Nové plány počítajú aj s tým, že sa Európa definitívne zbaví dolovania a spaľovania uhlia. Uhoľný priemysel v Európe dnes zamestnáva zhruba 238-tisíc ľudí, medzi nimi sú nielen baníci, ale aj zamestnanci uhoľných elektrární. Aby sa krajiny dokázali vysporiadať s odklonom od uhlia a rekvalifikovať ľudí, ktorí prídu o prácu, finančne im pomôže európsky Fond spravodlivej transformácie.
Treba ešte dodať, že Európa sa pri zelenej energetike nemôže spoliehať iba na obnoviteľné zdroje ako je energia vyrábaná z vetra či slnka. Sú totiž nestále - vietor nefúka vždy, takisto sa nedá spoľahnúť na nepretržitý slnečný svit. Preto sa pri odklone od fosílnych palív spomína najmä atómová energia. Práve tú len nedávno výskumníci označili za udržateľnú, vďaka čomu ju budeme môcť zaradiť medzi zelené investície.
Keďže pandémia Covid-19 spôsobila veľký otras európskym ekonomikám, Brusel spojil green deal s plánom obnovy po pandémii. Znamená to, že sa politiky a opatrenia na podporu ekonomického rastu zamerajú primárne na zelené riešenia.
- Čo bude green deal v praxi znamenať pre Slovensko?
Postupné znižovanie emisií bude znamenať, že krajiny musia investovať do ekologických riešení vo viacerých oblastiach, či už je to priemysel, poľnohospodárstvo, energetika alebo doprava. Tak ako v ostatných krajinách EÚ aj u nás sú zelené opatrenia súčasťou plánu obnovy - zotavovania ekonomiky po koronakríze. Najviac peňazí zo 6-miliardového balíka pôjde práve na zelenú ekonomiku, a to viac než dve miliardy.
Súčasťou plánu je napríklad dlhoskloňovaná stopka dotáciám na ťažbu a spaľovanie hnedého uhlia. Znamená to, že sa u nás zavrú aj posledné uhoľné bane v krajine. Baníci v Hornonitrianskych baniach nebudú viac dolovať hnedé uhlie a elektráreň Nováky nebude toto uhlie spaľovať.
V pláne sa zatiaľ neurčito počíta s tým, že sa bude ešte viac elektriny vyrábať z obnoviteľných zdrojov a že sa postaví viac nabíjacích staníc pre elektromobily. Rekonštruovať by sme tiež mali budovy, napríklad aj historické pamiatky - s cieľom, aby mali čo najmenej tepelných únikov. Častým problémom je to, že ak aj vyrábame časť elektriny ekologickejšie, kvôli nezatepleným budovám ňou vykurujeme ulice. Finálny plán obnovy by sme mali Únii predložiť do konca apríla.
- Čo sú to negatívne externality?
Zjednodušene - ide o situáciu, keď svojimi činmi niekomu škodíme, no škody neplatíme my, ale niekto iný. Napríklad, keď priemysel vypúšťa do vzduchu škodliviny, ktoré spôsobujú predčasné úmrtia tisícom ľudí aj vyššie náklady na zdravotníctvo spôsobené zhoršeným zdravím. Náklady spojené s používaním fosílnych palív sa tak prenášajú na plecia niekoho iného, napríklad daňovníkov, štátu, jednotlivcov, ktorí ochorejú či niečoho iného, napríklad životného prostredia.
Aj nižší počet návštevníkov turistického rezortu spôsobený smogom je kvantifikovateľný, o zmene klímy a jej dopadoch na celý svet ani nehovoriac. Tieto výdavky sa však bežne nezohľadňujú, ide tak vlastne o skryté dotácie.
Aj nižší počet návštevníkov turistického rezortu spôsobený smogom je kvantifikovateľný, o zmene klímy a jej dopadoch na celý svet ani nehovoriac. Tieto výdavky sa však bežne nezohľadňujú, ide tak vlastne o skryté dotácie.
Negatívne externality využívania fosílnych palív sa rozhodol vyčísliť Medzinárodný menový fond, ktorý sa nedá považovať za nekritického podporovateľa zelenej energie. Podľa správy fondu z roku 2015 sa skryté škody z využívania fosílnych palív, ktoré znečisťovatelia prenášajú na plecia vlád, šplhajú na desať miliónov dolárov za minútu. Ročne teda ide o 5,3 bilióna dolárov skrytých dotácií. Samotní autori správy číslu najskôr neverili, ale opakované výpočty výsledok potvrdili.
Dobrým príkladom je spaľovanie uhlia. Podľa reportu NexGenClimateAmerica a PSE Healthy Energy zomrelo len v americkom štáte Ohio predčasne 2130 ľudí kvôli znečisteniu, ktoré spôsobili elektrárne spaľujúce uhlie. Negatívne externality činnosti elektrární však okrem toho stáli asi 18 miliárd dolárov na zdravotných poplatkoch. A to iba v roku 2015 a iba v jednom americkom štáte. Správa tiež upozornila, že až 88 percent elektrární sa nachádza v blízkosti chudobnejších štvrtí, v ktorých žijú menšiny či rodiny s nižšími príjmami.
Organizácie HEAL, ClimateActionNetworkEurope, WWF EuropeanPolicy Office a Sandbag sa pozreli aj na Európu. Vydali správu s názvom Europe´s DarkCloud, v ktorej po prvýkrát analyzovali ako látky uvoľnené pri spaľovaní fosílnych palív prekračujú hranice a majú dopad na zdravie všetkých Európanov. V roku 2013 predčasne zomrelo asi 22 900 ľudí a zaznamenali desaťtisíce prípadov ochorení zavinených znečistením z elektrární. Od srdcových chorôb až po bronchitídu. Zdravotné náklady vyčíslili na 62,3 miliardy eur.
- Ako zamedziť negatívnym externalitám?
Ekonómovia navrhli, že štát môže siahnuť napríklad po dotáciách na zelenú energiu, alebo zaviesť uhlíkovú daň. Takúto možnosť si nedávno zvolilii Briti a opatrenie zafungovalo, píše Financial Times. Ešte v roku 2015 tvorilo uhlie 25 percent energetického mixu krajiny, dnes sú to necelé dve percentá.
Ďalším príkladom sú emisné povolenky. Obchod s emisnými povolenkami funguje v Európskej únii od roku 2005. Brusel rozdelil medzi členské krajiny emisné kvóty – štátom teda určil maximálne množstvo priemyselných škodlivín, ktoré môžu vypúšťať do ovzdušia. Keď tento limit prekročia, musia si nakúpiť emisné povolenky. Krajiny, ktoré znečisťujú ovzdušie menej, tak môžu povolenky predávať a zarobiť na nich. Krajiny, ktoré znečisťujú viac, si aj viac priplatia. Problémom európskeho modelu dnes je, že povolenky sú príliš lacné, keďže o ich kúpu je nízky záujem.
Ekonomické riešenie ochrany životného prostredia teda navrhuje začlenenie negatívnych externalít v čo najväčšej možnej miere do výrobných nákladov ich pôvodcov-znečisťovateľov. Jedným zo spôsobov je Pigouova daň, pomenovaná podľa ekonóma Arthura Pigou. Ten navrhol riešiť problém formou emisnej dane. Jej výšku odvodil od hraničných škôd, ktoré zapríčiní znečisťovateľ životného prostredia, a od hraničných nákladov na jeho ochranu.
Limitovanosťou dane sú však informácie - niekedy ich totiž môže byť nedostatok. Úrady zodpovedné za starostlivosť o ochranu životného prostredia nielenže nepoznajú hraničné náklady, ale ani priemerné náklady, ktoré by vznikli znečisťovateľom v dôsledku znižovania emisií.
- Koľko bude green deal stáť?
Európska komisia predstavila v decembri 2019 Európsku zelenú dohodu. Tá obsahuje plán, ako sa do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Komisia tvrdí, že ich návrh by len v priebehu nasledujúcich desiatich rokov mal stáť investorov zhruba jeden bilión eur, čo má následne spustiť „zelenú investičnú vlnu“. Aby sme dali číslo do kontextu, všetky ekonomiky Európskej únie ročne vyprodukujú tovary a služby v hodnote dokopy za 18 biliónov eur.
Návrh európskeho plánu investícií do zeleného biznisu sa spolieha na viacero zdrojov financovania. Zvýšením podielu rozpočtu EÚ prideleného na výdavky na klímu a životné prostredie z 20 na 25 percent sa Komisia snaží mobilizovať 503 miliárd v nasledujúcich desiatich rokoch. Významnú časť prechodu na zelenú ekonomiku majú tvoriť investície na základe mechanizmu Junckerovho plánu. Cieľom je poskytnúť záruky z rozpočtu Únie Európskej investičnej banke a iným podporným bankám, aby im umožnili zvýšiť akceptovateľné riziko a motivovať súkromných investorov, aby podporovali zelené investície.
- Bude bilión eur stačiť?
Európsky think tank Bruegel tieto plány rozobral na drobné a tvrdí, že odhadované náklady nebudú stačiť.
Väčšina odhadov ročných priemerných dodatočných investícií, verejných a súkromných, potrebných na dosiahnutie súčasných cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 sa pohybuje v rozmedzí od 175 miliárd do 290 miliárd eur.
Samotná Komisia predpokladá vo svojich návrhoch „medzeru v zelených investíciách“ vo výške 260 miliárd eur ročne do roku 2030. Tieto čísla však odkazujú na súčasné ciele EÚ zamerané na cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 40 percent z úrovne z roku 1990.
Prezidentka von der Leyenová pritom vyhlásila, že na to, aby sa do roku 2030 znížili emisie skleníkových plynov o 50 - 55 percent, sa tieto ciele budú musieť ďalej prehlbovať. A to bude znamenať aj vyššie investičné náklady.
Celkovo Bruegel vyčíslil, že by dodatočné investičné požiadavky na dosiahnutie nových cieľov do roku 2030 mohli byť nakoniec asi 300 miliárd eur ročne. Komisiou avizované potrebné investície v hodnote jedného bilióna, by teda pokryli iba tretinu ďalších investičných potrieb spojených s európskou zelenou dohodou.
Avšak Brusel počíta s tým, že po spustení zelenej vlny začnú firmy investovať do ekologických riešení sami od seba, teda sa vytvorí akýsi efekt snehovej gule.
- Koľko by nás stála klimatická zmena, keby sme neurobili nič?
„Náklady na zelenú ekonomiku budú vysoké, ale náklady, ktoré vzniknú našou nečinnosťou, budú oveľa vyššie, povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Komisia vo svojej správe “What if we do not act” vyčíslila, že už počas života našich detí by len štáty Európskej únie každoročne mohli očakávať napríklad to, že 2,2 milióna ľudí by bolo ohrozených záplavami na pobreží morí a pol milióna ľudí ohrozených záplavami z riek. Naša nečinnosť by ročne stála 190 miliárd eur v ekonomických stratách pri zvýšení globálnej teploty o tri stupne Celzia, 40 miliárd eur ročne vo zvýšených nákladoch štátov v dôsledku úmrtí súvisiacich s horúčavami. A k tomu by sme mali počítať s tým, že by ceny potravín už do roku 2050 vzrástli o pätinu.
Ekonomické dopady sa v scenároch, keď sa teplota Zeme navýši nad parížsky klimatický cieľ 1,5 až 2 stupne Celzia, stávajú ešte vyššími – prírodné zmeny budú tak bezprecedentné, že sa vyčísliť ani nedajú.
Vedci z Princetonu a Berkeley zas konštatujú, že škody budú stáť v priemere asi 1,2 percenta hrubého domáceho produktu na každé oteplenie o 1 stupeň Celzia. Správa vypracovaná tímom z Inštitútu Zeme na Kolumbijskej univerzite, Postupimského inštitútu pre výskum dopadov na podnebie a Granthamovho výskumného ústavu pre zmenu podnebia a životné prostredie prišla so záverom, že ekonomické dopady sa v scenároch, keď sa teplota Zeme navýši nad parížsky klimatický cieľ 1,5 až 2 stupne Celzia, stávajú ešte vyššími – prírodné zmeny budú tak bezprecedentné, že sa vyčísliť ani nedajú.
- Chcú byť okrem Európskej únie uhlíkovo neutrálne aj iné krajiny?
Prakticky každá krajina sveta sa pripojila k Parížskej dohode o zmene klímy z roku 2016, ktorá požaduje udržanie globálnej teploty na úrovni 1,5 stupňa Celzia nad úrovňou predindustriálnej éry.
Ak ale budeme pokračovať v znižovaní emisií, ktoré spôsobujú zmenu podnebia, globálna teplota bude naďalej stúpať oveľa viac ako o 1,5 stupňa. A to na úrovne, ktoré ohrozujú životy a živobytie ľudí všade. Preto sa rastúci počet krajín zaväzuje dosiahnuť v nasledujúcich desaťročiach uhlíkovú neutralitu. Cieľom je dosiahnuť „čistú nulu“ do roku 2050. A je na štátoch samotných, aby si načrtli svoje stratégie, ako sa k nej dostanú.
Hlavní znečisťovatelia sú vo všeobecnosti tie najrozvinutejšie krajiny, najmä ak emisie prepočítame na jedného obyvateľa, nehovoriac, ak počítame emisie podľa miesta spotreby, nie výroby. Napríklad krajiny G20 produkujú 80 percent uhlíkových emisií, preto je podľa OSN hlavne na nich, aby výrazne zvýšili svoju súčasnú úroveň ambícií a opatrení. Tak, aby vyrovnali nielen svoje škody, ale mali priestor aj na pomoc najchudobnejším krajinám, ktoré dopady zmeny klímy pociťujú napriek tomu, že k nim prispeli len minimálne.
Mnoho vlád sa uberá správnym smerom už dnes. Začiatkom roka 2021 mali na stole plány uhlíkovej neutrality štáty, ktoré sú dokopy zodpovedné za viac než 65 percent skleníkových plynov a tvoria viac ako 70 percent svetovej ekonomiky. Európska únia, Japonsko a Kórejská republika sa spolu s viac ako 110 ďalšími krajinami zaviazali k uhlíkovej neutralite do roku 2050; Čína tvrdí, že tak urobí do roku 2060.
Podľa mnohých svetových lídrov je dnes nula k realite bližšie než kedykoľvek predtým. Aktivity na oživenie ekonomík po ranách spôsobených pandémiou Covid-19 totiž vytvárajú priestor na podporu investícií do obnoviteľnej energie, inteligentných budov, zelenej verejnej dopravy a ďalších zásahov, ktoré pomôžu spomaliť zmenu podnebia.
Každý štát, mesto, každá finančná inštitúcia a firma musí vypracovať vlastný plán uhlíkovej neutrality a začať konať hneď. Parížska dohoda štáty zaväzuje, že každých päť rokov sprísnia vlastné národné záväzky na znižovanie emisií. Tie musia byť kompatibilné s cieľom uhlíkovej neutrality.
A do kariet im hrajú aj ceny. Samotné udržiavanie chodu väčšiny súčasných uhoľných elektrární je dnes už drahšie, ako vybudovať od základu nové elektrárne poháňané obnoviteľnými zdrojmi. Podľa Medzinárodnej organizácie práce vytvorí nový sektor čistej energie 18 miliónov pracovných miest do roku 2030.
- Kto je MacGyver?
Vo videu O zelenej ekonomike sa Adela a Viktor zamýšľajú nad tým, prečo majú vlastne na stole jablko, skrutku a žuvačku. Prídu na to, že s kombináciou týchto troch vecí by taký MacGyver aj zachránil planétu. A Viktor v zákulisí správne podotkol, že mladší diváci nemusia vedieť, kto to vlastne je. Ide o hlavného hrdinu rovnomenného seriálu z 80-tych rokov. MacGyver je tajný agent, ktorý je technicky mimoriadne zdatný, na riešenie úloh častokrát aplikuje svoje bohaté znalosti chémie a fyziky.
Napríklad, keď si v jednom dieli seriálu potrebuje vyrobiť výbušninu, pozbiera hoblinky horčíka zo závodného bicykla a trochu hrdze zo starej plechovky od farby. A je to, také jednoduché.
Jeho vynaliezavosť sa potom stala terčom mnohých vtipov. Napríklad: MacGyver dokáže z kancelárskej sponky a zápalky spraviť aj lietadlo. Postavička si tak postupne začala žiť vo vtipoch vlastným životom, podobne ako v prípade Chuck Norrisa. Opäť ponúkame vysvetlenie: Chuck Norris je americký akčný herec, ktorý sa presadil v 70-tych rokoch vo filmoch s bojovými umeniami. Neskôr si zahral hlavnú postavu v seriáli Walker, texaský ranger. Predstavoval dokonalého chlapíka, ktorý si poradil s každou situáciu. Vtedy sa spustil aj humor o Chuckovi. A dnes je vlastne známejší vtipmi, než tým, kto vlastne je. Takže, keď MacGyver vyrobí zo sponky a zápalky lietadlo, potom Chuck Norris dokáže z lietadla spraviť kancelársku sponku a zápalku.
Video so sprievodným článkom vzniklo v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
