Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
24.04.2021, 12:00

„Je to tak, ukradla som vám pracovnú pozíciu iránskej stand-up komičky,“ hovorí migrantka Nasi

Našincov za hranicami vnímame ako odvážnych, tých, ktorí sa dokázali presadiť. Cudzincov na Slovensku považujeme za hrozbu. Aj na takýto dvojitý meter v myslení upozorňuje múdre video O migrácii. 

“Tak som v dobrej spoločnosti,” pousmeje sa Nasi, keď upozorníme, že migranti sú aj Terminátor, Superman či Bambuľka. Jeden cestoval v čase, druhý prišiel z inej planéty a tretia sa z Bambuľkova presťahovala do Bratislavy. No Nasi Motlagh nie je vymyslená filmová postava.

Prišla na Slovensko aj s rodinou z Iránu. Žije v Stupave, pracuje v zahraničnej firme a robí aj stand-up komičku. Nasi je tvárou videa, ktoré sa aj vtipom snaží upozorniť na to, že ľudia vnímajú migráciu neraz skreslene. 

Predstavte si, že vám odídu vaši blízki za hranice. Z rôznych dôvodov. Doma nenašli prácu, šli študovať, zamilovali sa. Asi budeme mať veľkú dávku pochopenia. Našincov, ktorí odchádzajú do zahraničia dokonca vnímame ako odvážnych, šikovných. A teraz si predstavte, že z rovnakých pohnútok prišli cudzinci k nám.

Tu sa však náš pohľad radikálne líši - migranti v našich hlavách automaticky predstavujú hrozbu, myslíme si, že nám buď berú prácu alebo sú leniví a žijú zo sociálnych dávok. Predpokladáme, že ich motivácie sú nečestné. Takýto rozdielny pohľad na migráciu nazývajú sociológovia fenoménom šikovných Haniek. 

Dvojaký meter v myslení však nepoužívame len my. Skúsme si preto ďalšie cvičenie: Predstavte si, že rovnako cez prsty, ako sa my pozeráme na cudzincov, môžu vnímať Slovákov za hranicami. Tie šikovné Hanky, ktoré sa presadili v Anglicku, Nemecku, Taliansku, Česku. Našli si tam prácu, vydali sa, vedú spokojný život. S ľahkosťou prepíname uhly pohľadu bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Aj toto posolstvo prináša múdre video O migrácii z dielne HN a iniciatívy Svet medzi riadkami, ktoré si môžete pozrieť tu.

No, aby sme pochopili súvislosti, ktoré sú vo videu načrtnuté len stroho, prinášame vám otázky a odpovede, ktoré rozsiahlu tému dopĺňajú a rozvíjajú.

Zoznam otázok:

  1. Ako a kam migrujú Slováci dnes a v minulosti? 
  2. Čo znamená odchod Slovákov pre ekonomiku? 
  3. Čo je to fenomén šikovných Haniek alebo Prečo sa na našich pozeráme inak ako na vašich?
  4. Berú migranti pracovné miesta?
  5. Kam sa najviac vo svete migruje? 

  1. Ako a kam migrujú Slováci dnes a v minulosti?

V súčasnosti sú Slováci jedny z najväčších migrantov v Európe. Aspoň to naznačujú čísla o pomere krátkodobých migrantov z celkového počtu zamestnaných ľudí v krajine. No bolo to tak vždy? 

Posuňme sa najskôr trochu hlbšie do minulosti. Na sklonku 19. storočia odchádzali našinci zo svojich domovov masovo. Séria hladomorov a epidémií vyháňala za hranice stále väčšie počty ľudí. Na prelome storočí odišlo do Spojených štátov amerických približne pol milióna Slovákov - viac než štvrtina vtedajšej populácie Slovákov a Sloveniek.

Treba však dodať, že v tom čase bola v pohybe celá Európa. Medzi rokmi 1836 a 1914 došlo k najväčšej migrácii v histórii ľudstva. Európania sa hromadne sťahovali do USA. Atlantik vtedy prekročilo 30 miliónov európskych prisťahovalcov. No kým mnohí európski migranti sa počas hospodárskej krízy v 30. rokoch vracali späť domov, Východoeurópania vrátane Slovákov v Amerike zostali. Doma by totiž čelili ešte väčšej chudobe, objasňuje Robin Cohen v knihe Migrácia, sťahovanie ľudstva od praveku po súčasnosť.

Ďalších zhruba 200-tisíc našincov do USA odišlo v období Prvej Československej republiky. Cestovať za lepším životom sme neprestali ani potom. Aj v čase socializmu, keď bolo opustenie republiky trestným činom. Ak chceli našinci pracovať v zahraničí počas socializmu, mali predovšetkým dve možnosti: buď emigrovať alebo chodiť do Česka, s ktorým sme tvorili jeden štát. A aj sme to robili. 

Napríklad v 60-tych rokoch pracovalo na českom území 80-tisíc našincov, bydlisko však mali na Slovensku. Pravidelne teda dochádzali za prácou, opísal v rozhovore pre HN šéf Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Miloslav Bahna. Po Nežnej revolúcii sme postupne začali odchádzať pracovať do zahraničia.

Zlom prišiel v roku 2004, keď sme sa stali súčasťou Európskej únie. Veľká Británia a Írsko otvorili novým členom pracovný trh bez obmedzení. “V porovnaní s Maďarskom a Českom migrujeme viac. Podobne ako Poliaci,” povedal Bahna. S tým, že kým Poliaci zväčša “vonku zostali”, Slováci sa vracajú späť domov. 

  1. Čo znamená odchod našincov pre ekonomiku? 

Takmer 130-tisíc občanov Slovenska pracuje v zahraničí krátkodobo. Znamená to, že dochádzajú za robotou do cudziny denne, na týždňovky či turnusy. Prípadne si idú privyrobiť a do jedného roka sa vrátia späť. Na prvý pohľad to nemusí vyzerať veľa. V skutočnosti však ide o 5,6 percenta zamestnaných ľudí, čo nás v krátkodobej migrácii radí na prvé miesto v Európskej únii.

To nie je všetko. Ide len o tých, ktorí sa v krátkych časových periódach pravidelne vracajú domov. Ďalšie desaťtisíce sú usadení napríklad vo Veľkej Británii, Švajčiarsku či Dánsku. Celkovo žilo v roku 2015 “vonku” zhruba osem percent Slovákov v produktívnom veku. Počas existencie Slovenska od roku 1993 získala priamu migračnú skúsenosť až desatina ľudí.

Napríklad len v samotnej Veľkej Británii pôsobí aj dnes viac než jedno percento celého nášho obyvateľstva. A to sú len oficiálne čísla, odhady sú ďaleko za 1,5 percentom. Prakticky každý z nás má sestru v Španielsku, bratranca s rodinou v Taliansku, mamu opatrovateľku v Rakúsku, otca, ktorý v 90-tych rokoch migroval za prácou vo fabrike v Nemecku a dnes jazdí dodávkou krížom-krážom po celej Únii. Alebo priateľov, ktorí šli umývať riady, vykladať tovar či opatrovať deti do Veľkej Británie. Susedov, ktorí sa vybrali obsluhovať turistov do Švajčiarska. O študentoch tiahnucich za štúdiom do Čiech a inde ani nehovoriac.

Doma sú od pendlerov neraz závislé celé regióny. Najviac ľudí chodí za prácou do cudziny z Prešovského kraja, a to 28-tisíc, čo je sedem percent z pracovne aktívneho obyvateľstva regiónu. Medzi dôvodmi odchodu dominujú tie socioekonomické, teda nedostatok pracovných príležitostí či ich nízke finančné ohodnotenie. Iná možnosť ako odchod za hranice im teda nezostáva.

Naši migranti sú pritom mimoriadne dôležití pre ekonomiku - peniaze zarobené v cudzine totiž končia v domácej spotrebe. V porovnaní s európskym priemerom pritom živia hospodárstvo vo väčšej miere. Podľa Svetovej banky tvorili remitencie až 1,8 percenta nášho hrubého domáceho produktu.

V porovnaní s našimi susedmi máme “vonku” relatívne vysoký podiel vzdelaných ľudí. Podľa štatistík OECD žil v roku 2015 v zahraničí každý desiaty slovenský vysokoškolák. Horšie je, že od roku 2000 tento počet neustále stúpa.

Spomedzi krajín V4 je na tom horšie už len Poľsko, konštatuje štúdia neziskovej organizácie Leaf, na ktorej pracovala Mária Balgová, analytička Institute of Labor Economics University of Oxford. Náklady na absolventa strednej a vysokej školy pritom vyjdú štát na desaťtisíce eur.

Keďže od roku 2000 odišlo zo Slovenska minimálne 300-tisíc ľudí, pre štát to podľa štúdie predstavuje stratu viac ako 10 miliárd – aj to za predpokladu, že vysťahovalci majú ukončenú len strednú školu.

Za zmienku stojí aj to, že sa zo Slovenska sťahuje významný počet lekárov. V skratke: Ak by sa každý slovenský lekár pracujúci v zahraničí, vrátil späť domov, krajine by odpadol vážny problém: nedostatok doktorov. Mali by sme ich dokonca zrejme viac než potrebujeme. V cudzine totiž nájdeme pracovať viac ako štyritisíc lekárov so slovenským pasom, vyplýva z posledných zdravotníckych štatistík OECD.

Na Slovensku zas chýba 3,5 tisíca doktorov, no ďalšie dve tisícky sú v dôchodkovom veku. Väčšina z týchto slovenských zdravotníkov, ktorí odišli, pritom pracuje v Česku. Nájdeme ich tu zhruba 2,2-tisíca. Problém treba hľadať už na školách. Prieskum zo slovenských lekárskych fakúlt z prelomu rokov 2018 a 2019 ukázal, že až štvrtina absolventov medicíny má v úmysle odísť po škole pracovať za hranice. Aj keď máme oproti iným krajinám v cudzine viac “mozgov”, gro odídencov tvoria ľudia s nižším vzdelaním. 

  1. Čo je to fenomén šikovných Haniek alebo Prečo sa na našich pozeráme inak ako na vašich?

Do zahraničia odchádzame kvôli práci, škole, za lepším životom. Keď prichádza cudzinec k nám, jeho motivácie sú často rovnaké. No v niektorých prípadoch sa k nim pridáva napríklad aj to, že zo svojej domoviny uteká kvôli vojne či diktatúre. Lenže prístupy, s ktorými sa tieto dve skupiny stretávajú v cieli cesty, sa výrazne líšia.

„Zatiaľ čo Slováci o svojej migrácii uvažujú ako nositelia práv a slobôd obyvateľov Európskej únie, toto privilégium vždy nepriznávajú migrantom z iných etnických, rasových či kultúrnych skupín,“ zhrnula Lýdia Marošiová, sociologička z výskumnej agentúry Krajinka.

Jednoducho, na našich sa pozeráme inou, zhovievavejšou optikou. Niektorí sociológovia to nazývajú aj fenoménom šikovných Haniek. Našincov, ktorí odchádzajú preč, vidíme ako odvážnych, šikovných či priebojných – tých, ktorí sa dokážu presadiť. Naopak, cudzincov, ktorí prídu k nám, vnímame ako hrozbu. A neraz predpokladáme, že ich motivácie sú nekalé.

Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu Eurobarometer z roku 2017. Slovensko spolu s Bulharskom, Gréckom, Maďarskom a Maltou, patrilo do pätice štátov, v ktorých viac než polovica obyvateľstva vníma imigráciu ako problém. Podľa Marošiovej za to môže fakt, že obyvatelia Slovenska nie sú zvyknutí na multikultúrnosť, ani na spolužitie ľudí z rôznych etnických, rasových či náboženských skupín.

A to napriek tomu, že práve tieto javy kvitujú našinci žijúci napríklad v štátoch západnej Európy. „Je na čase, aby sa Slovensko otvorilo a začalo plniť záväzky, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných dohovorov garantujúcich každému človeku napĺňanie jeho práv,“ komentuje Marošiová výsledky prieskumu, ktorý realizovala medzi mladými Slovákmi žijúcimi za hranicami.

Je to, ako by sme prepínali uhly pohľadu. Na nás sa pozeráme zhovievavejšie. Nie je to nič neprirodzené, je to dané aj tým, ako funguje náš mozog, ktorý sám takéto skreslenia vytvára. Dôležité je si to však uvedomovať. 

  1. Berú migranti pracovné miesta?

Častá predstava je, že cudzinci, ktorí prichádzajú na Slovensko tu buď chcú poberať sociálne dávky, alebo nám prišli vziať prácu. Pritom dáta naznačujú opak. Migranti pracovné miesta vytvárajú.

Podľa Alana Manninga z prestížnej London School of Economics, je však ten vzťah zložitejší, než sa na prvý pohľad zdá. Problémom je okrem iného to, že sa domnievame, že je počet pracovných miest daný, z čoho nám potom logicky vyplýva, že prichádzajúci ľudia tie miesta zaberú. Napríklad tým, že sú ochotní pracovať za menej peňazí. S rastúcou imigráciou však zamestnanosť domácich neklesá, ale naopak rastie.

Dojem, že nám cudzinec zobral prácu môže podľa neho vzniknúť priamym pozorovaním. Predstavme si, že sa uchádzame o miesto v novej továrni a vyfúkne nám ho cudzinec. To zabolí a poľahky nás to vedie k záveru, že migrácia okliešťuje domácich o pracovné príležitosti. Neuvedomíme si však jednoduchú premisu - ak by tí migranti v dispozícii neboli, investor by tú fabriku možno vôbec nepostavil, prípadne by ju postavil menšiu. A aj pracovných miest by tak bolo menej.

Manning pritom uvádza aj ďalší, o čosi zložitejší príklad. Predstavme si jahody vypestované vo Veľkej Británii. Tie podľa neho nezbierajú Briti, pre ktorých je tá práca len slabo platená, ale migranti. Napríklad aj zo Slovenska či z Rumunska. Následne sú tie jahody vďaka tomu veľmi lacné - balíček použitý v príklade vyjde na dve libry. A tam to začína byť zaujímavé.

Tým, že si kúpite lacnejšie jahody - lebo pestovatelia nezaplatili za ich zber toľko, ako by dali domácim, tak vám zostane v peňaženke viac peňazí. A vy tak napríklad navštívite kaderníčku častejšie, než by ste urobili, keby ste neušetrili. Migranti, ktorí zberajú jahody, tak vlastne podporili miestne kaderníčky. 

Inými slovami, platí, že migranti majú kladný vplyv aj na mieru zamestnanosti domácej populácie. A prejaví sa to aj v hrubom národnom produkte. 

  1. Kam sa najviac vo svete migruje?

V Európe panuje častá predstava, že všetci (alebo aspoň väčšina) migranti prichádzajú práve na starý kontinent. Môže za to aj príchod migrujúcich ľudí z roku 2015 a 2016, keď sa sem vybrali státisíce ľudí, častokrát išlo o utečencov zo Sýrie. A v našej mysli tak vytvorili (mylnú) predstavu, že väčšina migrantov mieri k nám. No pravdou je, že Európa nepatrí medzi najvyhľadávanejšie migračné destinácie. A to ani pre utečencov, ani pre tzv. dobrovoľných migrantov.

Je treba rozlišovať medzi nútenou migráciou - t.j. utečencami - a dobrovoľnou migráciou - teda cezhraničnou migráciou napríklad za prácou, vzdelaním, či hoci aj láskou. Utečenecká migrácia pritom tvorí len približne desatinu celkovej globálnej migrácie - podľa poslednej správy Vysokého komisára OSN pre utečencov z júna 2020 bolo na svete 26 miliónov utečencov, zatiaľ čo ľudí, ktorí nežijú v krajine pôvodu bolo desaťkrát toľko.

Tá zvyšná časť je buď mixom nútenej a dobrovoľnej migrácie (ak doma nedokážeme nájsť uplatnenie a trieme biedu, tak nás síce nikto neprenasleduje, ale celkom nevynútené rozhodnutie odísť to nie je) alebo celkom dobrovoľnou migráciou.

Napokon, našinci sú v oboch týchto skupinách významne zastúpení. Mávame podobné motivácie, aké mávajú aj ekonomickí migranti odinakiaľ - napríklad zo Senegalu, ktorí podľa ich vlastných slov radšej volia smrť po ceste, ako sociálnu smrť doma. Za sociálnu smrť považujú nezamestnanosť.

Odborník na ľudské práva a migráciu Hamimu Masudi z Ugandy pre HN Globálne na margo migrácie z krajín Afriky vysvetľuje, že gro tamojších migrujúcich ľudí nesmeruje do Európy či Ameriky, ale predovšetkým na Blízky východ či do Juhoafrickej republiky. Veľká časť mobility Afričanov tiež podľa neho prebieha priamo v rámci Afriky. "Len približne 10 percent z migrujúcich z krajiny ako je Uganda smeruje do Európy," dodáva. 

Iným príkladom sú samozrejme utečenci. Ale ani z nich sa väčšina nesnaží dostať na starý kontinent. Veľká časť sa len presunie v rámci krajiny - sú tzv. vnútorne presídlenými ľuďmi. Podľa UNHCR tak bolo v minulom roku presídlených v rámci svojej krajiny viac než 45 miliónov ľudí. Ďalšia významná časť ľudí sa presunie do bezpečia k susedom. Uganda tak napríklad hostí stovky tisíc utečencov zo susedného Južného Sudánu.

Medzi top krajiny, ktoré hostia najviac utečencov na svete, patrí Turecko, Jordánsko, Pakistan, Libanon. Pričom v Libanone je utečencom každý siedmy človek v krajine. Z európskych krajín je v prvej desiatke len jedna - Nemecko. Toto sú utečenci. Keď sa bavíme o celkovom počte migrantov (nielen utečencov) v pomere k počtu obyvateľov, nie je v prvej desiatke žiadna európska krajina.

Video so sprievodným článkom vzniklo v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.