Podporujete partnerstvo Francúzska s krajinami strednej Európy. Aké konkrétne zmeny sa dajú od tohto partnerstva očakávať?
Som presvedčený, že Francúzsko musí byť oveľa viac prítomné v strednej Európe a musí s krajinami tohto regiónu rozvíjať oveľa užšie vzťahy. Strategické partnerstvo posilní a dodá nový elán našim vzťahom, a to prostredníctvom konkrétnej spolupráce v mnohých oblastiach. Musíme zblížiť svoje pozície, pokiaľ ide o významné témy zahraničnej a európskej politiky, napríklad vzťahy medzi úniou a jej susedmi na juhu a východe. Toto partnerstvo má umožniť našim podnikom posilniť vzájomné kontakty a investície. Keďže máme spoločné záujmy, energetická nezávislosť a bezpečnosť je tiež jednou z hlavných oblastí ďalšej spolupráce v budúcich rokoch. Zahŕňa to však aj ďalšie témy, ako je prisťahovalectvo, vzdelanie, veda a kultúra.
Francúzsko bude od júla tohto roku predsedať Európskej únii. Čo chcete dosiahnuť pri prípravách reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky a v súčasnosti tak citlivej oblasti energetiky?
Európa musí prichádzať s konkrétnymi odpoveďami na obavy európskych občanov. Musí ich upokojiť, pomôcť im, povzbudiť ich. V tomto duchu som stanovil štyri hlavné priority francúzskeho predsedníctva. Je to boj proti klimatickým zmenám, čo je životne dôležitá výzva pre celé ľudstvo a Európa si v ňom musí zachovať úlohu svetového lídra. Druhou prioritou je prisťahovalectvo, ktoré sa týka všetkých našich krajín a žiada si spoločnú európsku odpoveď, potom oživenie otázky spoločnej obrany Európy v komplementárnosti s NATO, aby boli Európania schopní plne hrať úlohu, ktorú im dáva ich ekonomická váha. Napokon je to modernizácia spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sme mohli čeliť potravinovej výzve.
Európska únia tento rok zasvätila ratifikácii Lisabonskej zmluvy. Ak by sa ju podarilo zavŕšiť do konca tohto roku, bude na Francúzsku, aby koordinovalo výber vhodnej osobnosti pre novovznikajúce funkcie. Akým kritériám by mala napríklad zodpovedať osobnosť, ktorá by mala ako prvá obsadiť funkciu prezidenta Európskej únie a aký význam pri jej výbere majú ohľady na to, z ktorej krajiny pochádza?
Prvoradé je, aby ratifikačný proces pokračoval. To je veľmi dôležité, lebo vďaka Lisabonskej zmluve bude mať Európa konečne silné zastúpenie vo svete, a to prostredníctvom funkcie stáleho prezidenta Európskej rady a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku. Takto bude Európa môcť lepšie zaistiť svoje hodnoty a svoje záujmy na svetovej scéne. Bude treba vybrať osobnosti veľkého formátu, ktoré budú schopné spájať Európanov a presadzovať úlohu a miesto Európy vo svete. Pochopiteľne, nepôjde o francúzsku voľbu, ale o kolektívny výber. (Sarkozy odpovedal na otázky ešte pred tým, než boli známe výsledky referenda, v ktorom írski voliči odmietli Lisabonskú zmluvu.)
Ako sa pozeráte na ruské výčitky voči plánom na rozmiestnenie prvkov americkej protiraketovej základne v Česku a v Poľsku?
Nárast balistického rizika, najmä v oblasti Stredného východu, je realitou, na ktorú je legitímne hľadať odpoveď. Pokiaľ ide o Francúzsko, domnievame sa, že protiraketová obrana môže byť užitočným doplnkom v prípade obmedzeného útoku, ale nikdy nebude schopná ochrániť jej životné záujmy, pretože hlavná záruka jej bezpečnosti spočíva v jadrovom odstrašovaní. Americký projekt na vybudovanie tretieho stanovišťa v Poľsku a v Českej republike prispieva k bezpečnosti všetkých spojencov, čo uznal aj nedávny summit NATO v Bukurešti. V ďalších debatách NATO na túto tému zaujme Francúzsko pragmatický postoj. Pre spojencov je dôležité ďalej prehlbovať dialóg s Ruskom, aby sme ich uistili, že tento systém nie je namierený proti nim a zistili, v akej miere by sa k nemu mohli pripojiť.