Národný štadión Vtáčie hniezdo bol v nedeľu večer pekinského času zaplnený do posledného miesta, doslova preplnený na prasknutie. Táto architektonická pýcha zažila v uplynulých 17 dňoch slzy, radosť, sklamanie, smútok - jednoducho emócie, aké sa na skutočný vrcholný športový sviatok patrí. Číne tieto dni priniesli malý krok vpred.
Zopár škandálov
Každý, kto štadión navštívil, odchádzal plný dojmov. V skutočnosti totiž pôsobí ešte oveľa impozantnejšie ako v televízii či na fotkách. Ten pocit sa nedá opísať, musí sa prežiť. Najpôsobivejší zážitok si človek odnášal večer, keď bolo Vtáčie hniezdo osvetlené a Vodná kocka stojaca vedľa striedala farby.
V sobotu po desiatej hodine večer som odchádzala zo štadiónu po atletických súťažiach. Chodníky lemovali svetlá v tvare malých hniezd, pouličné lampy žiarili modrými neónmi, všade okolo bola zeleň a upravené trávniky. Tej teplej letnej noci bolo v olympijskom areáli mnoho ľudí, ktorí si vychutnávali atmosféru olympiády blížiacej sa ku koncu. Vďaka dobrej organizácii sa nikde nevytvorili zápchy, prevádzka bola plynulá a v metre sa nečakalo v radoch na lístky alebo na nástupišti na ďalšiu vlakovú súpravu.
Prišiel tak čas na zhodnotenie 29. letných olympijských hier - pravdepodobne najkontroverznejších športových udalostí všetkých dôb. V západnej tlači sa počas ich konania objavili informácie o niekoľkých prípadoch "škandálov“. Pekinskú olympijskú pieseň napríklad naspievalo iné dievča ako to, čo sa prezentovalo pri otváracom ceremoniáli. Počas niektorých disciplín boli haly poloprázdne. Ale ktoré hry alebo športové udalosti by nesprevádzali škandály alebo incidenty?
Viac pozitív
Pred začiatkom hier vláda otvorila niekoľko nových liniek metra. Ani z organizačnej a bezpečnostnej stránky nemožno nič vyčítať. Obávaný smog sa Pekingu na 17 dní vyhýbal míľovým oblúkom, len dva dni bolo zamračené a pršalo. Číňania sa skutočne snažili a hry tiež intenzívne prežívali.
Čo táto olympiáda Ríši stredu prinesie? Vráti sa všetko do starých koľají? Odpoveď na tieto otázky by chcel poznať asi každý. "Stalo sa toho veľa a čas sa nedá vrátiť späť. Nič nebude také ako predtým. Pozrite sa len na to, koľko zelene pribudlo v meste, zrekonštruovali sa pamiatky. Tiež už vieme, aké opatrenie treba urobiť pre zlepšenie ovzdušia,“ zamýšľa sa 44-ročná Mo Li. Jej známy dodáva: "Továrne, ktoré museli zatvoriť, dnes majú svoje sídlo mimo Pekingu. Tie ostatné museli nainštalovať rôzne filtre a ďalšie zariadenia. Vláda navyše sľúbila, že autám, ktoré vypúšťajú nadmerné množstvo splodín, neumožní jazdiť. To je obrovský posun vpred.“
Pekinský dopravný podnik na začiatku tohto roka vyradil z prevádzky staručké autobusy a namiesto nich brázdia ulice metropoly autobusy na zemný plyn. Znížila sa tiež cena lístka na metro. Za dva jüany (asi 37 halierov) sa tak človek môže odviesť siedmimi linkami podzemnej dráhy a za 25 (necelých päť korún) jüanov si kúpiť lístok na rýchlodráhu, ktorá spája centrum mesta s letiskom.
Krajina sa za posledné obdobie neuveriteľne otvorila. Aj keď v Číne stále platí cenzúra, vláda odblokovala mnohé internetové stránky. Bez problémov môžu Číňania surfovať na webe BBC, CNN alebo v encyklopédii Wikipedia.
Počas zimnej kalamity, keď bola krajina paralyzovaná prívalmi snehu a nízkymi teplotami, a počas zemetrasenia v provincii S´-čchuan informovali čínske médiá verejnosť nepretržite a vcelku seriózne. "Čína by do dnešného stavu dospela ako-tak aj bez olympiády. Možno by jej to trvalo dlhší čas, ale tento proces je nevyhnutný,“ uzatvára celú diskusiu pán v strednom veku.