V Maďarsku sa pred 15 rokmi začal rozpad ľavice kontroverzným vystúpením vtedajšieho premiéra Ferenca Gyurcsánya v Őszöde (Balatonőszöd) v Šomodskej župe. Konštatoval to v stredu Inštitút XXI. storočia (XXI. Század Intézet) v analytickej publikácii vydanej k tomuto výročiu.

Inštitút v tejto súvislosti vo vyhlásení adresovanom tlačovej agentúre MTI pripomenul, že mesiac po víťazstve ľavice v parlamentných voľbách v prejave na neverejnej schôdzke parlamentnej frakcie Maďarskej socialistickej strany (MSZP) v Őszöde Gyurcsány priznal, že voľby vyhral podvodom a klamstvom, pričom vyzýval ľavicu na reformy.

​Podľa analýzy vplyvom zverejnenia tajnej nahrávky Gyurcsányovho prejavu a balíčka reštrikčných opatrení jeho vlády začal výrazne klesať počet priaznivcov MSZP. Ľavica sa začala rozpadať a vzniklo niekoľko malých ľavicových strán.

Gyurcsány sa na politickej scéne objavil v roku 2002 a v lete 2004 sa stal premiérom po Péterovi Medgyessym manévrom, ktorý mnohí považovali za puč. V roku 2006 sa mu podarilo zachovať svoju pozíciu zatajením skutočnej hospodárskej situácie krajiny.

Jeho popularita bola neoblomná až do leta 2006, keď oznámil reštrikčné opatrenia, a do zverejnenia svojho prejavu v Őszöde 17. septembra 2006, ktoré vyvolalo v krajine sériu demonštrácií a nepokojov.

Inštitút podotkol, že od volieb do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2019 sa pred verejnosťou snaží Gyurcsány, ako terajší predseda Demokratickej koalície (DK), prezentovať opäť ako vodca ľavice a stal sa významným činiteľom aj v ľavicových mocenských bojoch.

Svoj vplyv predseda DK upevnil aj tým, že okrem dobre vybudovaného modelu fungovania s budapeštianskym opozičným starostom Gergelyom Karácsonyom, ktorý chce presadiť aj na celoštátnu úroveň, sa pre prípad straty Karácsonyovej popularity poistil nominovaním svojej manželky Kláry Dobrevovej na post premiéra do primárnych opozičných volieb.