Na Guantáname ich totiž držia bez formálneho obvinenia a nevzťahujú sa nich rovnaké práva ako na Američanov. "Špeciálny" zákon pre týchto väzňov schválili minulý rok Kongres. Vláda totiž tvrdí, že tých, ktorí zadržali mimo územia USA, nemajú právo byť súdení v súdnom systéme krajiny.
"Súd rozhodne o niekoľko mesiacov o tom, či je tento zákon z Kongresu v súlade s ústavou, alebo nie. Problém je v tom, že Najvyšší súd je v tejto veci veľmi rozdelený a rozhodne hlas jedného sudcu," povedala HN americká profesorka ústavného práva Dawn Johnsenová.
"Ja si myslím, že keďže je Guantánamo Bay úplne pod americkou kontrolou, mali by mať právo na súd," dodala Johnsenová. Pre amerického prezidenta Georga W. Busha bol minuloročný zákon z Kongresu kľúčovým pilierov v boji proti terorizmu.
Čierna škvrna USA
Americkú základňu Guantánamo spustili v januári 2002, hneď po invázii vojsk do Afganistanu. Pôvodne tu držali až 700 väzňov, ktorí boli údajné napojení na teroristické skupiny ako Al-Kajdá a Taliban. Dnes tam zostalo asi 300 z nich, ktorí stále nie sú obvinení.
Problém kempu spočíva v tom, že tu neplatí Habeas Corpus, teda právne nariadenie, aby prepustili zadržovanú osobu, pokiaľ jej väzbu nemôžu zdôvodniť. Na cudzincov držaných mimo americkej pôdy sa totiž nevzťahuje.
Proti takémuto postupu sú však všetky organizácie pre ochranu práv, právnici aj časť Bushovej administratívy. Nový minister spravodlivosti Michael Mukasey nazval základňu čiernou škvrnou USA. Vláda si s ňou však nevie dať rady, pretože nevie, kam by mali zajatcov premiestniť. Sú medzi nimi aj takí, ktorých nejdú obviniť, ale zároveň by mohli byť hrozbou pre bezpečnosť krajiny. "O tomto bude musieť tiež rozhodnúť ústavný súd. Zrejme ich budú znova súdiť nezávislými súdmi, nie iba vojenskými na Guantáname," myslí si profesorka.
Miesto beznádeje
Základňa Guantánamo na Kube je neslávne známa aférami medzi strážcami a väzňami, ktoré prenikli až na verejnosť. Tie sa týkali zlého zaobchádzania so zadržiavanými a známe sú aj pokusmi o samovraždy samotných väzňov. Naposledy sa jeden z nich pokúsil o samovraždu tým, že si podrezal krk svojím vlastným naostreným nechtom. Tomu pokus vziať si život nevyšiel, ale ďalším štyrom sa to od založenia kempu podarilo.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA s napätím očakávajú aj predstavitelia EÚ. "V hre sú v tomto prípade samotné princípy humanitárnych a ľudských práv. Ide o princípy, ktoré koalícia liberálnych demokracií spoločne vo vojne proti teroru dodržuje a bráni," reagovali britskí a európski diplomati na dlho pripravované pojednávanie.