Minister obrany Spojených štátov Robert Gates pripustil, že dobrou alternatívou pre umiestnenie základne by mohla byť Litva. Vilnius túto myšlienku nezavrhuje, s iniciatívou by však museli prísť samotní Američania. "Len v prípade, že by sa Poľsko a USA na zmluve nedohodli a Amerika by nám zaslala oficiálny návrh, je Litva pripravená zaujímať sa oň," reagoval na otázku HN úrad litovskej vlády. Neskoro večer sa však objavili informácie, že sa Washington s Varšavou nakoniec na umiestnení rakiet v Poľsku dohodol.

Prehnané podmienky
Poliaci si totiž v rokovaniach o umiestnení desiatich protiraketových striel stanovili tvrdé podmienky. Varšava chce, aby Washington vynaložil miliardy dolárov na modernizáciu poľskej protivzdušnej obrany. To sa však Američanom nepozdáva. Americký prezident síce už dávnejšie požiadal Kongres o vyčlenenie 20 miliónov dolárov, čo však podľa Poľska nedostatočne spĺňa ich očakávania.
Hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Piotr Paszkowski pre HN potvrdil, že rokovania medzi oboma krajinami pokračujú. "Pokiaľ viem, americká strana nepotvrdila bližšie rokovania s litovskými predstaviteľmi." Poľský prezident Lech Kaczynski včera vyslovil optimizmus, pokiaľ ide o dohodu s Američanmi.
Pentagon však pripúšťal aj možnosť dohody s Litvou. "Ak to však z nejakého dôvodu nevyjde, som si istý, že sa obzrieme po niečom inom," zdôraznil hovorca rezortu diplomacie Tom Casey. Druhá časť systému - radar - má byť umiestnený v Česku. Tam je zmluva na "spadnutie." Už ôsmeho júla má americká šéfka diplomacie Condoleeza Riceová prísť do Prahy podpísať zmluvu.

Nevhodná dohoda
Analytik však upozorňuje, že spolupráca Američanov s Litvou by mohla ešte viac zhoršiť vzťahy medzi Moskvou a Vilniusom. Medzi oboma krajinami vládne po osamostatnení sa Litvy spod ruskej nadvlády v roku 1991 stále napätie. "Rusi by takýto návrh určite zhodnotili negatívne, a ešte viac by sa vystupňovalo napätie medzi oboma krajinami," skonštatoval pre HN analytik Alexander Duleba.