Rusko vstúpilo do dlhého predvolebného obdobia. Politické strany budú do decembra bojovať o mandáty v Štátnej dume, aby v prezidentskom režime ruského typu odštartovali tzv. primárky pred budúcoročnými voľbami hlavy štátu.
Len málo zo 43 registrovaných subjektov má šancu prekročiť päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. V prvej trojke budú pravdepodobne figurovať centristi z Jednotného Ruska s 23-percentnou podporou, komunisti Gennadija Zjuganova s 20-percentnou podporou a Liberálno-demokratická strana výstredného Vladimira Žirinovského, za ktorých by podľa prieskumov verejnej mienky hlasovalo 7 percent voličov. Medzi favoritmi sa tak zišli zástupcovia troch táborov politického spektra.
Nie je centrizmus ako centrizmus
Prvou sú centristi - čo je v ruskom ponímaní akési synonymum pre dvornú stranu prezidenta Vladimira Putina; sivá masa zdvorilých pritakávačov, od ktorých nikto neočakáva, že raz vystúpia z tieňa ako plnohodnotní partneri administratívy. "O Jednotnom Rusku ako o serióznej strane môžu bez úsmevu na tvári hovoriť len jej funkcionári," napísal komentátor denníka Nezavisimaja gazeta. "Pripomína paródiu na Komunistickú stranu Sovietskeho zväzu v epoche jej úpadku," dodal.
Roztrieštenú ľavicu reprezentujú zjuganovci, ktorí sa cítia natoľko silní, že nepotrebujú uzatvárať spojenectvo so žiadnou z politických strán. Ani s patriotickým blokom Sergeja Glazjeva, ktorý v snahe o boj o ľavicového voliča nakoniec vytvoril divoký zlepenec 15 subjektov s nálepkou "protioligarchickej a sociálne orientovanej únie". Jeho šance sú však minimálne, šance komunistov maximálne. Ako raz ironicky poznamenal líder reformného Zväzu pravicových síl (ZPS) a bývalý vicepremiér Boris Nemcov: "ich popularita môže klesnúť len keď klesne počet chudobných a tých je v Rusku 40 miliónov".
"Jediná úspešná cesta je západná," to je motto ZPS, ktorý spolu s Jablokom Grigorija Javlinského a liberálno-demokratickou stranou Vladimira Žirinovského tvorí pravicu. Najúspešnejšími budú liberálni demokrati, ktorým sa zrejme nepodarí zopakovať triumf z roku 1993, keď získali takmer 22 percent hlasov. Popularita klesla aj Zväzu pravicových síl, ktorý má momentálne päťpercentnú podporu a Jabloko sa pravdepodobne do parlamentu ani nedostane. Posledné dve chápu, že zjednotenie by bolo v ich prospech, nedokážu sa však dohodnúť. Javlinskij nedávno partnerstvo odmietol so slovami: "Nikdy sa nepodvolím provokácii skorumpovaného ZPS."
Keď opozícia nie je opozícia
Pravica, ľavica či centristi sú však v prípade Ruska len orientačné pojmy. Strany sa totiž definujú podľa ich vzťahu k mocenskému centru. A aj s pojmom opozícia je to trochu problém. "Termín opozícia v našom politickom systéme neexistuje. Bolo by čudné povedať, že sme opozícia, keď kľúčové postavy vlády sú v priamom kontakte s naším tímom, " povedal pre denník Gazeta predstaviteľ ZPS Leonid Gozman - subjektu, ktorý sa spolu s Jablokom v západných médiách často označuje ako opozičný. Ich číslo tri - Anatolij Čubajs však len nedávno vyhlásil, že Jednotné Rusko je pre Zväz pravicových síl bratskou stranou. "Vidíme, ako oni hlboko a celou dušou milujú prezidenta Putina. To je dobre," povedal.
Prezident sa v tomto chaose pridržiava systému, ktorý nastolil jeho predchodca Boris Jeľcin - zostáva nestranícky a pracuje s pohyblivými väčšinami v Štátnej dume.
Premiér Putin?
Čoskoro by však mala prísť zmena. Tohoročné parlamentné voľby by nemali byť len primárkami pre marcové prezidentské voľby. "Budú medzníkom aj pre obdobie po roku 2008," tvrdí Lidia Ševcova z ruského fondu Carnegie. Putin totiž podporuje zmenu ústavy, podľa ktorej by sa od roku 2008 vláda zostavovala na základe parlamentnej väčšiny, nie z vôle prezidenta. Samozrejme, že o jednom silnom mužovi na post premiéra by vedel - mohol by to byť predsa on. Tretí raz totiž podľa ústavy na najvyšší post v krajine kandidovať nemôže.