Oheň sa ako bojový prostriedok používal už v praveku. Ľudia zistili, že popáleniny sú bolestivé, zle sa hoja a hnisajúce rany sú ideálnou cestou pre smrteľné infekcie. S rozvojom techniky prichádzali možnosti použitia ohňa proti nepriateľovi aj na diaľku. Vývoj sa nezastavil. Zápalné zmesy a ohňometné systémy sú účinnou zbraňou dodnes.

Používanie ohňa ako bojového prostriedku malo niekoľko míľnikov. Už v staroveku existovali pomerne sofistikované mechanické vrhače zápalných zmesí. O gréckom ohni sa traduje, že sa nedal uhasiť vodou. V Číne sa začali používať zápalné prachové rakety s tyčovým stabilizátorom. Na začiatku 20. storočia sa objavili prvé prenosné plameňomety, ktoré sa s drobnými zmenami používali až do konca studenej vojny.

Počas druhej svetovej vojny došlo k rozvoju raketových zbraní, predovšetkým neriadených salvových raketometov. Nemci používali Wurfrahmen 40, schopný odpaľovať neriadené trieštivo-trhavé rakety kalibru 280 mm alebo zápalné kalibru 320 mm. Šestica rámov mohla byť umiestnená na polopásovom transportéri Sd.Kfz.251/1 vo variante zvanej Stuka zu Fuss. Američania prispeli k výraznému zvýšeniu účinnosti zápalných zbraní vynálezom napalmu, ktorý sa mimoriadne osvedčil v Tichomorí proti Japonsku.

Napalm a jeho deriváty sa stali hlavnou náplňou zápalných leteckých bômb, ženijných fugasov, prenosných aj tankových plameňometov a neriadených rakiet. K širokému nasadeniu došlo počas konfliktov v Kórei, Vietname, ale aj počas arabsko-izraelských vojen na Blízkom východe. Neefektívne bolo plnenie zápalných zmesí do delostreleckých granátov, pretože mali malý vnútorný objem.

"Diablova trubica"

Ďalšie výrazné zvýšenie účinnosti priniesol vynález práškových a aerosólových výbušnín s kovovými čiastočkami v kvapalnom palive. Pri ich zapálení dochádzalo k prudkému zvýšeniu teploty a tlaku a navyše k bleskovému spotrebovaniu kyslíka v mieste zásahu. Ich hlavnou výhodou je o rád vyššia merná energia uhľovodíkových palív oproti klasickým trhavinám. K objavu došlo paralelne na oboch stranách oceánu. Sovieti hovoria o termobarických, prípadne objemovo detonujúcich zbraniach, Američania používajú termín Fuel-Air Explosives (FAE).

Na modernom bojisku postupne strácali účinnosť prenosné aj tankové plameňomety, pretože mali krátky dosah. Ako vojaci, tak plameňometné tanky sa museli k cieľu priblížiť na takú malú vzdialenosť, že boli výrazne ohrození odvetnou paľbou. Navyše v oboch prípadoch zhorela časť zápalnej zmesi predtým, než dopadla na cieľ. Preto sa postupne začali používať na dopravu zápalnej zmesi na cieľ neriadené rakety, pričom zmes sa zapaľovala až po dopade na cieľ. Tým bol zaručený rádov...