Presne sto rokov dnes uplynulo od jednej z najväčších záhad dejín ľudstva -- explózie v sibírskej tajge, ktorá je známa pod názvom pád tunguzského meteoritu. A takisto najmenej sto hypotéz sa odvtedy snažilo vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Napriek tomu nad výbuchom porovnateľným s najsilnejšími termonukleárnymi bombami dodnes visí množstvo otáznikov.
Je ráno 30. júna. Pozorovateľ meteorologickej stanice na rieke Kežma Alexander Kokorin zapisuje do staničného denníka, že na severnej strane úplne jasnej oblohy vidí dva veľké žiariace kruhy. Jav trvá asi štyri minúty, potom sa stráca. Krátko nato sa zo severu k juhu prehnal zvuk podobný hučaniu silného vetra. Keď po piatich minútach doznel, nasledovalo hrmenie podobné delostreleckej paľbe a okná sa začali triasť Trvalo to asi dve minúty.
Kokorinov zápis sa našiel v písomnostiach Irkutského geomagnetického a meteorologického observatória. Nepochybne ide o jedno z najkvalifikovanejších svedectiev o udalosti. Veľkou a dodnes nevysvetlenou záhadou zostáva, že hovorí o dvoch objektoch. Ešte zarážajúcejšie však je, že zo 700 výpovedí svedkov, ktoré boli neskoršie zaznamenané, sa ani dve nezhodujú. To však nie je koniec všetkým tajomstvám. Mnoho neobvyklých javov totiž výbuchu predchádzalo, a to dokonca i niekoľko dní pred 30. júnom. Patrí medzi ne napríklad neobvykle silná polárna žiara, výkyvy geomagnetického poľa či výskyt žiariacich oblakov. Väčšina tamojších obyvateľov už skôr opustila oblasť, pretože odtiaľ zmizli zvieratá a šamani tvrdili, že tu dôjde k strašnej katastrofe.
Podľa záznamov seizmografov výbuch nastal o 00.13 h svetového času. Jeho silu neskôr vedci odhadli na ekvivalent 10 až 40 megaton TNT, teda asi tisíckrát viac, než mala hirošimská jadrová bomba. Porovnateľné ničivé schopnosti mali až modernejšie termonukleárne bomby. Geofyzikálna stanica v Irkutsku vtedy zaznamenala výkyvy magnetického poľa, aké vedci do toho času ešte nikdy nevideli. Zato o pol storočia ich zočili znovu -- práve pri testoch termojadrových zbraní...
Expedíciu na miesto predpokladaného dopadu obrovského meteoritu sa podarilo vypraviť až v roku 1927. Jej vedúci Leonid Kulik tu však nenašiel meteorický kráter ani úlomky kozmického telesa, iba obrovský lesný polom rozkladajúci sa na ploche viac ako dvetisíc štvorcových kilometrov. Žiadne kamene z vesmíru sa tu však dodnes nenašli, hoci odvtedy lokalitu skúmali desiatky dobre vybavených expedícií.
Napriek tomu dnes väčšina astronómov hovorí, že výbuch spôsobil buď veľký kamenný meteorit alebo malá kométa. Okolnosti celej udalosti sú však natoľko podivné, že existujú aj fantastickejšie domnienky. Veľkú pozornosť vzbudil ruský spisovateľ Alexander Kazancev tvrdením, že išlo o haváriu mimozemskej kozmickej lode s jadrovými motormi. Iní hovoria, že sa vtedy Zem zrazila s kusom antihmoty alebo čiernou dierou, ďalší že išlo o druh tektonickej aktivity, mimoriadne veľký guľový blesk, výbuch zemného plynu, pokus šialeného vynálezcu či dokonca o vzplanutie obrovského mračna komárov...