Rozsah ničenia Amazonského pralesa sa na začiatku tohto roka zväčšil. Podľa údajov brazílskeho Národného ústavu pre výskum vesmíru (INPE) v januári a vo februári prales prišiel o zhruba 630 kilometrov štvorcových svojej plochy, čo je približne trikrát viac ako pred rokom. Vývoj znepokojuje ekológov, ktorí upozorňujú, že kvôli dažďom sa odlesňovanie na začiatku roka drží skôr na nízkych hodnotách, uviedla agentúra EFE.
Veľmi ničivý bol predovšetkým január, keď sa plocha vyrúbaného pralesa medziročne zoštvornásobila. Vo februári bola medziročne väčšia o 62 percent ako pred rokom. Amazonský dažďový prales podľa odhadov pokrýva plochu s rozlohou 5,5 milióna kilometrov štvorcových a približne 60 percent pralesa pripadá Brazílii.
Za odlesňovanie často môžu nelegálne podnikateľské aktivity, napríklad poľnohospodárstvo či ťažba nerastov. Podľa údajov INPE od augusta 2020 do júla 2021 prales prišiel o viac ako 13-tisíc kilometrov štvorcových svojej plochy, čo je najviac za posledných 15 rokov.
Brazílska vláda sa na vlaňajšej klimatickej konferencii v Glasgowe zaviazala, že do roku 2028 odstráni nelegálne odlesňovanie pralesa. Ekologické organizácie ale majú pochybnosti, že sa to Brazílii podarí. „Nové údaje opäť odhaľujú, ako sú kroky vlády v rozpore s ich kampaňami, ktoré sú greenwashing,“ vysvetľuje pre BBC Cristiane Mazzetti z Greenpeace Brazil.
Greenwashing využívajú niektoré vlády či organizácie na to, aby vzbudili v ľuďoch dojem, že robia ekologické kroky – no v skutočnosti poškodzujú životné prostredie.
Brazílsky prezident chce hospodárske využitie
Podľa INPE by údaje za prvé dva mesiace mali byť varovaním pre úrady, že sa situácia zhoršuje. S tým súhlasia aj ekologické skupiny, ktoré dlhodobo kritizujú nedostatočnú snahu vlády chrániť prales. Poukazujú pritom na to, že odlesňovanie zosilnelo od príchodu k moci súčasného prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý hovoril o väčšom hospodárskom využití pralesa.
„Predstavte si, čo sa stane, keď prídu mesiace väčšieho odlesňovania, ešte viac vo volebnom roku,“ povedal pre agentúru The Associated Press Márcio Astrini, výkonný tajomník siete environmentálnych skupín Climate Observatory. „Vieme, že mnohí, ktorí odlesňujú, a dokonca aj zákonodarcovia, ktorí schvaľujú zákony podporujúce odlesňovanie, vsádzajú na všetko alebo nič, teraz alebo nikdy, na ničenie lesov a zníženie ochrany lesov prostredníctvom legislatívy.“
Tisíce ľudí tento týždeň demonštrovali pred parlamentom v hlavnom meste Brasília proti balíku zákonov, ktoré by oslabili ochranu pralesa a rezervácií, kde žijú pôvodní obyvatelia. Zákony boli predložené už v roku 2020, ale parlament sa nimi dlho nezaoberal. Zákonodarcovia ich „oprášili“ v súvislosti s ruským útokom na Ukrajinu a očakávaným dopadom na dovoz niektorých surovín a hnojív. Parlament však nakoniec hlasovanie odložil.
Ana Karine Pereiraová, politologička z University of Brasilia, pre portál Al Jazeera uviedla, že hoci Bolsonaro a jeho vláda minulý rok zmenili svoj tón, ich politika zostáva rovnaká. Vedec Britaldo Soares Filho, ktorý sa venuje klimatickým modelom, spolu s Pereiraovou uviedli, že odlesňovanie sa zastaví len vtedy, ak Bolsonaro v októbri prehrá prezidentské voľby.
„Zmena politického profilu prezidenta a vedenia federálnej vlády sú v tejto chvíli kľúčové, aby sme videli prerušenie tohto trendu vysokej úrovne odlesňovania,“ povedala Pereiraová.
Vedci hovoria o kritickom prahu zániku
Vedci sa obávajú, že ničenie tlačí prales k bodu zlomu. Mohol by vyschnúť a stať sa savanou, pričom by sa uvoľnili obrovské množstvá skleníkových plynov, píše Reuters.
V štúdii publikovanej v časopise Nature Climate Change začiatkom tohto týždňa sa uvádza, že v posledných dvoch desaťročiach už viac ako tri štvrtiny Amazónie stratili časť svojej schopnosti obnoviť sa v dôsledku porúch, ako sú suchá a požiare.
„Odlesňovanie a zmena klímy prostredníctvom čoraz dlhšieho a častejšieho obdobia sucha už možno posunuli Amazóniu ku kritickému prahu zániku dažďového pralesa,“ napísali autori z anglickej University of Exeter.
Množstvo oxidu uhličitého, ktoré každoročne strácajú tropické pralesy – a ktorý sa nakoniec vracia do atmosféry a otepľuje klímu – sa od začiatku roku 2000 zdvojnásobilo, písalo sa minulý mesiac v samostatnej štúdii v časopise Nature Sustainability.
Odlesňovanie zakrývali oblaky
Vysoké odlesňovanie je nezvyčajné v súčasnom období dažďov, keď je dažďový prales ťažšie dostupný pre drevorubačov.
Výskumník monitorujúci odlesňovanie z Inpe pre agentúru Reuters povedal, že prudký nárast zaznamenaný minulý mesiac mohol byť čiastočne spôsobený vyššou úrovňou oblačnosti v novembri a decembri ako v predchádzajúcom roku.
Tieto oblaky mohli v tých mesiacoch skrývať zničenie zo satelitov, čo bolo následne odhalené v januári, povedala pre Reuters osoba, ktorá nebola oprávnená hovoriť verejne.
Autorka je študentkou Katedry žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
