Posledných 18-tisíc jeho používateľov, ktorí žijú v severnej Sýrii, teraz bojuje za to, aby jazyk starý tisícky rokov neupadol do zabudnutia. K týmto nadšencom aramejčiny patria starí aj mladí kresťania i moslimovia z dedinky Maalula, asi 50 kilometrov severne od sýrskej metropoly Damask. Sú totiž vôbec poslednými ľuďmi, ktorí sa vedia dorozumieť jazykom Krista. "Bol to hovorový jazyk v čase Ježiša Krista. Dnes prežíva naozaj vďaka malým kresťanským komunitám v Sýrii, kde ho pestujú," povedal pre HN slovenský biblista Jozef Jančovič. Aj keď bude podľa neho aramejčina potlačená, prežije na základe historických dokumentov, a aj vďaka hebrejčine. "Moderná hebrejčina si osvojila mnohé aramejské slová," dodal Jančovič. Historici chcú tento jazyk zachrániť aj tým, že doň preložia pôvodné modlitby v hebrejčine. O popularitu aramejčiny sa pred pár rokmi postaral aj herec a režisér Mel Gibson, ktorý v ňom nakrútil film Umučenie Krista.

Otče náš, ako ho učil Ježiš
Obyvatelia hornatých dediniek v Sýrii si uvedomujú hodnotu vymierajúceho jazyka. "Aramejčina je poklad a ak tu oň prídeme, zmizne zo sveta," tvrdí Georget Džalabíová, ktorá pracuje v kníhkupectve bývalého kláštora Sergia a Bakcha v Maalule. Katolícky kostol tohto kláštora je jedným z mála miest na planéte, kde ešte počuť modlitbu Otče náš v jazyku, v ktorom ho učil Ježiš Kristus. "V časoch Ježiša Krista sa aramejčina stala rodným jazykom Hebrejov. Ježiš v nej učil modlitbu," vysvetľuje Jančovič. Tvrdí, že dnes existuje modlitba Otče náš v gréckej verzii, ale pracuje sa na prepisoch modlitieb do aramejčiny. "Je to dôležité, lebo jazyk vysvetľuje aj myslenie týchto ľudí, ktoré sa odzrkadľuje v textoch evanjelií," dodal Jančovič. Podľa tohto biblistu aj dnes v Biblii existujú pozostatky aramejčiny. "Napríklad meno Petra (jeden z apoštolov, pozn. red.) je Kéfa." Okrem toho existujú iné cenné biblické texty, kde sa Starý zákon reprodukuje v tomto jazyku.

Moslimovia, ktorí sa pýšia prorokom
Jazyk Krista má však priaznivcov aj medzi niektorými moslimskými menšinami v severnej Sýrii. "Od detstva sme sa učili hovoriť aramejsky od našich rodičov. Je to jazyk nášho ľudu," zdôrazňuje Mahmúd Alí, ktorý v aramejčine komunikuje so svojím okolím. Tunajší moslimovia sa pýšia, že hovoria jazykom Ježiša, ktorého považujú za proroka. "Som rád, že som moslim, ktorý hovorí jazykom Krista," priznáva Alí. V Maalule tvoria moslimovia len štvrtinu obyvateľstva.
V dedinkách okolo Maaluli žije 18-tisíc aramejsky hovoriacich Sýrčanov - sú takmer jediní na svete, ktorí Ježišov jazyk ovládajú. Okrem nich už to je len hŕstka ľudí v Izraeli a Iráne. Dnes majú možnosť títo Sýrčania študovať aramejčinu aj v škole. "Aramejčina sa stále študuje. Je to cenný jazyk na poznanie reálií z čias Ježiša Krista. Keď sa študujú evanjeliá, tak sa ide práve do aramejčiny," dodal Jančovič.
O zachovanie rôznosti jazykov dnes bojuje aj Organizácia spojených národov. Predchádzajúci generálny tajomník OSN Kofi Annan podporil vznik medzinárodného dňa materinského jazyka, ktorý pripadá na 21. február. Podľa štúdií UNESCO každé dva týždne zanikne jeden jazyk.