Blikajúce neónové nápisy, niekoľkoprúdové diaľnice, plné drahých nových vozidiel, moderné mrakodrapy, reštaurácie, bary, hypermarkety, pútače s reklamou na produkty nadnárodných firiem. Tak vyzerajú čínske veľkomestá -- nie nepodobné tým na Západe. Životná úroveň v mestách na východnom pobreží a čínskych metropolách je dnes porovnateľná so štandardom západného sveta. Ešte pred tromi dekádami to však bolo úplne inak.

Maova pasca
Práve pred 30 rokmi odštartovala v ríši stredu politika reforiem a otvárania sa svetu. Číňania tento krok skupiny proreformných komunistov hodnotia jednoznačne pozitívne. Na rozdiel od politiky kultúrnej revolúcie v druhej polovici 60. rokov, ktorá tomuto obdobiu predchádzala.
Milióny Číňanov pocítili dosahy kultúrnej revolúcie doslova na vlastnej koži. "Bol som vtedy po vysokej škole a druhý rok som pracoval. Vláda pod vedením Mao Ce-tunga sa rozhodla, že inteligencia sa musí zapojiť do manuálneho pracovného procesu. Musel som opustiť svoje kancelárske miesto a vyslali ma spoločne s ďalšími na sever krajiny k Harbinu, kde sme mali obrábať neúrodnú pôdu. V nepriaznivom klimatickom pásme sa nám to príliš nedarilo," spomína na svoje skúsenosti drobný sedemdesiatnik Čchcen. "Pracoval som tam 18 mesiacov a potom ma premiestnili do strednej Číny, kde som tiež pôsobil v poľnohospodárstve. Celkovo som strávil dva a pol roka mimo Pekingu."
Podobné zážitky má mnoho jeho rovesníkov. "Keď sa začala kultúrna revolúcia, tak som práve nastúpil na univerzitu. Odbor som si nemohol vybrať -- jednoducho mi ho pridelili. Pracovnému zapojeniu a tým aj prerušeniu štúdia som sa teda nevyhol. Rok a pol som rúbal stromy v pralese v strednej Číne," pripája sa Čchenov kolega v preddôchodkovom veku.

Číňania vo svete
Po Maovej smrti pripravilo proreformné krídlo komunistickej strany reformy, ktoré krajinu priblížili k Západu. Prví čínski študenti mieria do zahraničia koncom 70. rokov, čím plnia jeden z bodov politiky otvárania sa svetu. Do cudziny vycestovalo dodnes viac než sto miliónov študentov, z ktorých sa tretina po ukončení štúdia vrátila späť do vlasti. Toto politické rozhodnutie malo pre čínsky rozvoj historický význam.
Jedným z tých, ktorí odišli študovať do USA, kde nabrali inšpiráciu a následne sa vrátili domov, je i pekinský podnikateľ Džang Čchao-jang, šéf internetovej spoločnosti SOHU. "V roku 1986 som absolvoval univerzitu Čching-chua. V tom čase som chcel ešte ďalej študovať. Hoci ma dovtedy vonkajší svet príliš nezaujímal, využil som možnosti odísť na stáž do zahraničia v rámci druhého kola zavádzania reforiem. V tom okamihu som nevedel, čo sa bude diať ďalej, ak odídem do USA, a ani som netušil, či sa vôbec niekedy vrátim späť."
O sedem rokov neskôr získal Džang doktorský titul v odbore fyzika a miesto úradníka pre záležitosti v ázijsko-tichomorskej oblasti na Massachusetts Institute Technologie. V roku 1996 sa vrátil na čínsku pevninu. So sebou priniesol kapitál v hodnote 220-tisíc dolárov a začal podnikať.