Členovia Európskej únie v súčastnosti diskutujú o zavedení ďalšieho balíku sankcií namierených proti Rusku, ktoré na konci februára napadlo Ukrajinu.
V poradí piatom balíku sa zameria najmä na ruský ropný priemysel, úplné odstrihnutie od ropy a plynu však nepovažuje za reálne.
Kremeľ: Vyhýbanie sa ruskej rope nebude bez následkov
Krátko pred ministerským rokovaním apeloval litovský minister Gabrielius Landsbergis na EÚ, aby zakázala dovoz ruskej ropy a podporila ďalšie spoločné dodávky zbraní Ukrajine.
„Rusko sa skutočne dopúšťa mnohých vojnových zločinov. To, čo sa deje v Mariupole, je masívny vojnový zločin. Ničí všetko, bombarduje a zabíja všetkých, bez rozdielov,“ povedal.
Práve energetický sektor je hlavnou témou pondelkového rokovania, postoje jednotlivých členských štátov sú však vzhľadom na ich energetickú závislosť od Ruska menej jednotné ako v predchádzajúcich prípadoch.
Rusko vystríha členské štáty EÚ pred odrezaním sa od jeho plynu a ropy a varuje pred následkami takéhoto činu.
„Ceny ropy môžu dosiahnuť 300 dolárov za barel, ak sa bude Západ ruskej rope vyhýbať,“ uviedol podľa agentúry TASS ruský vicepremiér Alexander Novak.
Podľa neho odmietnutie ruskej ropy a plynu nie je nateraz možné a Rusko sa bude usilovať o udržanie súčasného objemu vývozu ropy.
Novak zároveň dodal, že odmietnutie Veľkej Británie a USA nakupovať ruskú ropu má na Rusko len malý vplyv.
Zákaz ropy môže nájsť predsa len väčšiu podporu
K zástancom najtvrdších protiruských krokov, medzi ktoré patrí úplné odstrihnutie od ruského plynu a ropy, patrí práve Litva spolu s ďalšími pobaltskými štátmi či Poľskom.
Oproti tomu Nemecko, Maďarsko či Taliansko o zastavení dovozu plynu hovoriť odmietajú. Podľa niektorých diplomatov by sa Únia skôr mohla zhodnúť na zákaze dovozu ropy.
Landsbergis v pondelok poznamenal, že by to pre EÚ nebol taký veľký zásah ako pri plyne, a pritom by pripravil režim ruského prezidenta Vladimíra Putina o významné zdroje.
Ani pri rope však cesta k prípadnej zhode nebude ľahká. V priebehu dňa agentúra Reuters citovala napríklad holandského premiéra Marka Rutteho.
Ten pripomenul, že EÚ je stále závislá nielen od ruského plynu, ale aj od ropy, a nemôže sa teda od týchto zdrojov okamžite odstrihnúť.
„Príliš veľa rafinérií vo východnej a západnej časti Európy stále závisí od ruskej ropy, a s plynom je to ešte horšie,“ uviedol.
V tomto duchu sa vyjadril aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ten reportérom povedal, že by Európu ropné embargo citeľne zasiahlo, na rozdiel od Spojených štátov, ktoré sa už ruskej ropy bez väčších následkov vzdali.
Slovensko je od dovozu ruského plynu závislé na 85 percent. V prípade ropy ide už o úplnú, 100-percentnú závislosť.