Tbilisi tvrdí, že dve bojové lietadlá ruského letectva prenikli v pondelok večer do gruzínskeho vzdušného priestoru a vypálili riadenú strelu na obývanú dedinu. Sedemstokilová strela dopadla len pár desiatok metrov od jedného domu, našťastie však nevybuchla. "Naše radary ukázali, že tieto lietadlá prileteli z Ruska a vzápätí sa vrátili späť," povedal gruzínsky minister pre otázky polície Vano Merabišvili. Moskovská diplomacia sa k týmto obvineniam stavia zdržanlivo. "Ruská strana k tomu zatiaľ nezaujala žiadne stanovisko," uviedol pre HN tlačový atašé ruského veľvyslanectva na Slovensku Alexej Kornejev. Zdroje v Kremli však tvrdenia Gruzínska ostro odmietajú.
Provokácia proti Rusku?
Tbilisi označilo útok za agresiu cudzieho štátu a ruskému veľvyslancovi v Gruzínsku odovzdalo protestnú nótu. "Európa musí Moskvu za vypálenie rakety odsúdiť. Nie je to problém Gruzínska, je to problém európskej bezpečnosti," vyhlásil gruzínsky prezident Michail Saakašvili, ktorý sa na miesto dopadu strely niekoľko kilometrov od hraníc so separatistickým Južným Osetskom prišiel osobne pozrieť.
Ruské lietadlá typu Su-24 podľa Gruzínska zhodili na dedinu Citelubani bombu, ktorá po dopade vytvorila päť metrov hlboký kráter. Strela akoby zázrakom nevybuchla. Medzitým ju zneškodnili gruzínski pyrotechnici. "Keby nastala explózia, bola by to katastrofa," zdôraznil Merabišvili. Jeho slová potvrdzujú aj zbrojní experti. "Vzhľadom na blízkosť domov by explózia určite nezostala bez následkov," povedal pre HN expert Andrej Gáfrik.
Proti obvineniam Gruzínska však ostro protestuje Kremeľ a dokonca ich odmieta aj juhoosetské vedenie. "Tieto vyjadrenia vôbec nezodpovedajú realite," vyhlásil Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina. Juhoosetský líder Eduard Kokojev zašiel ešte ďalej. "Ide o dobre naplánovanú provokáciu proti Rusku," povedal Kokojev. Podľa neho raketu vypálila na vlastné územie gruzínska armáda.
Zvláštna hra Moskvy
Vzťahy medzi Ruskom a Gruzínskom sú na bode mrazu prakticky od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Rusi sa nevedia zmieriť najmä s tým, že Gruzínci si svoju budúcnosť predstavujú pod ochrannými krídlami Severoatlantickej aliancie. Po pobaltských krajinách by sa tak NATO dostalo aj na južné hranice Ruskej federácie.
"Jablkom sváru" sú tiež gruzínske separatistické regióny Abcházsko a Južné Osetsko. Od Gruzínska sa odtrhli v prvej polovici 90. rokov, uznalo ich však iba Rusko. Gruzínci obviňujú Moskvu z toho, že sa mieša do vnútorných záležitostí Tbilisi. Podobný incident pritom vôbec nebol prvý - Gruzínci pravidelne obviňujú Rusov z bombardovania gruzínskeho územia ich strojmi. Moskva však vo väčšine prípadov tieto obvinenia odmietla.
"Situácia v Južnom Osetsku je napätá. V posledných mesiacoch často dochádzalo na hraniciach k prestrelkám. Niežeby Rusom nejako veľmi záležalo na Južnom Osetsku," povedal pre HN český analytik Ondřej Soukup, žijúci v Rusku. Podľa neho môže ísť skôr o snahu Ruska zastrašiť Gruzínsko a zabrániť mu v nadobudnutí priamej kontroly nad separatistickými regiónmi.