Vyslanie mierových síl NATO na Ukrajinu by viedlo k priamej konfrontácii medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou, vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov predtým odmietol vylúčiť, že by Rusko použilo jadrové zbrane proti tomu, koho by považovalo za „existenčnú hrozbu“.
Jeho kolegyňa z ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová označila za absurdné porovnávať jej krajinu s treťou ríšou.
Rusko pred nasadením misie vystríha
„Bolo by to veľmi ľahkovážne a extrémne nebezpečné rozhodnutie,“ povedal o možnej mierovej misii NATO hovorca Kremľa Peskov.
Akýkoľvek prípadný kontakt medzi vojakmi Ruska a NATO by podľa neho „mohol mať jasné dôsledky, ktoré by bolo ťažké napraviť".
V Bruseli vo štvrtok začína mimoriadny summit NATO venovaný ukrajinskej kríze. Na vyslanie mierovej misie do krajiny chce svojich spojencov vyzvať poľská strana.
Jadrové zbrane stále v hre?
Na otázku, za akých podmienok by ruský prezident Vladimír Putin v súčasnej konfrontácii použil ruské jadrové zbrane, Peskov v utorok odpovedal: „Ak by to pre našu krajinu bola existenčná hrozba, potom by sa to mohlo stať."
Putinov dlhodobý súputník a bývalý ruský prezident aj premiér Dmitrij Medvedev v stredu na onú hrozbu nepokryte ukázal.
Vyhlásil, že cieľom Spojených štátov je ponížiť, rozdeliť a nakoniec zničiť Rusko. To vraj Moskva nikdy nedopustí. Mohlo by to mať katastrofálne následky, varoval politik na Telegrame.
Ruská hlava štátu už vo februári v tomto duchu varovala zvyšok sveta.
„Ak sa nám ktokoľvek pokúsi stáť v ceste alebo tým skôr ohrozovať našu krajinu a náš ľud, musí vedieť, že Rusko okamžite zareaguje," povedal Putin s tým, že dôsledky môžu byť aj také, aké svet v celej svojej histórii ešte nevidel.
Na telekonferencii s predstaviteľmi ruskej obrany potom tvrdil, že predstavitelia popredných krajín NATO si dovolili robiť agresívne komentáre o Rusku. To označil za dostatočný dôvod na uvedenie jadrových síl do pohotovosti.
Rusi si stoja za tým, že všetko ide podľa plánu
Na otázku moderátorky CNN Christiane Amanpourovej, čo si Putin myslí, že na Ukrajine zatiaľ dosiahol, Peskov odpovedal: „No, po prvé, ešte nedosiahol. Ešte to nedosiahol.“
Tvrdil však, že „špeciálna vojenská operácia“ prebieha „úplne v súlade s plánmi a účelmi, ktoré boli vopred stanovené“.
Zopakoval Putinove požiadavky, ktorými je „zbaviť sa vojenského potenciálu Ukrajiny“, zabezpečiť, aby bola „neutrálnou krajinou“ a odstrániť „nacionalistické prápory“.
Kyjev má tiež prijať, že Krym – anektovaný Ruskom v roku 2014 – je súčasťou Ruska a uznať odtrhnuté separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty.
Zatiaľ čo Kyjev dal najavo, že je ochotný s Moskvou rokovať o otázke neutrality, za svojou územnou celistvosťou si stojí.
Rokovať o nej by bolo možné len vtedy, ak by sa o nej usporiadalo férové referendum medzi ukrajinskými občanmi, spomenul v tohtotýždňovom rozhovore pre Českú televíziu prezident Zelenskyj.
Žiaden Putler
Zacharovová medzitým komentovala porovnanie holokaustu a udalostí na Ukrajine, do ktorého sa pustil tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa agentúry TASS to označila za umelú paralelu a ohavnú manipuláciu.
Ukrajinský prezident podľa nej dospel k absurdite, keď porovnal Rusko s treťou ríšou. Naopak tvrdila, že moderní ukrajinskí neonacisti sa nelíšia od svojich ideových predchodcov z druhej svetovej vojny.
Zacharovová tiež v Rádiu Sputnik tvrdila, že s Ukrajinou je ťažké vyjednávať. Funguje vraj podľa príručiek USA.
„Keď (ukrajinskí činitelia) len predstierajú, že zastupujú svoju stranu a ľud, ale v skutočnosti čítajú manuály a materiály, ktoré sa prinášajú, píšu a hádžu (zo Spojených štátov), aký tu môže byť dialóg? Akože, nejaký dokonca aj môže byť, ale nepovedie k vytúženému výsledku,“ povedala.
Na Západe naopak málokto verí snahe Ruska dosiahnuť v rokovaní o zastavení bojov nejaký obojstranne prijateľný výsledok.
Naposledy sa tak vyjadril v stredu taliansky premiér Mario Draghi. Podľa neho Putin nejaví záujem o dosiahnutie prímeria, ktoré by umožnilo úspešné vyjednanie mieru.