Podľa známeho nemeckého historika Hansa Mommsena však môže byť správanie voličov aj predzvesťou nového trendu. Nepozastavuje sa nad ťažkou porážkou SPD - o tej nebolo pochýb - anomalitu vidí skôr v inom jave. "Zvykli sme si na relatívnu kontinuitu volebného správania Nemcov, tá sa však zrazu stráca a netýka sa to len sociálnej demokracie," konštatoval v rozhovore pre denník Süddeutsche Zeitung. Podľa 74-ročného experta na dejiny SPD je historické zázemie strany - napríklad v Porúrí - silne narušené. Jeden z dôvodov vidí v deindustrializácii oblastí, ktoré tradične volili SPD. Ak by tento trend pokračoval, politické spektrum by sa mohlo od základov zmeniť, tvrdí Mommsen. "Čakalo by nás roztrieštenie politického spektra. Už teraz pozorujeme veľké množstvo malých strán na komunálnej úrovni. Myslím si, že sa čoraz viac začíname podobať na Weimar - aspoň čo sa týka odklonu od veľkých strán. Vskutku by sa mohlo stať, že SPD sa postupne stane jednou z viacerých strán a stratí štatút ľudovej strany, ktorá pokrýva široké politické a sociálne spektrum," povedal historik.
Weimarská republika (1919 - 1933) bola známa roztriešteným politickým spektrom. Počas jej krátkeho existovania sa vláda menila až 20-krát, na jej čele stálo 11 menšinových kabinetov a v Ríšskom sneme bolo väčšinou zastúpených až 17 strán.
Napriek tomu, že Mommsen hovoril o dlhodobom vývoji - vízii, ktorá je kontroverzná - isté je, že podobný trend zaznamenali v Nemecku aj v uplynulých eurovoľbách. Podľa analýzy denníka Welt až desať percent voličov odovzdalo hlas 22 menším hnutiam, ktorým sa nepodarilo prekročiť päťpercentnú hranicu. Takmer tri percentá z nich boli iniciatívy s extrémne pravicovým posolstvom, bodovali tiež ochrancovia zvierat. "Podobne to bolo aj pri komunálnych voľbách v Bádensku-Württembersku," konštatoval Welt. Aj koaličný partner sociálnych demokratov - Zelení profituje z neúspechov SPD. Podobne ako postkomunistická PDS, s ktorou už po parlamentných voľbách 2002 nikto nerátal, skončili Zelení v niektorých mestách pred SPD. A keďže ani pravicová opozícia nie je vďaka mocenským bojom tým pravým príkladom pre stabilitu, Mommsenova prognóza znie: Mohlo by sa stať aj to, že voliči sa budú odkláňať od oboch veľkých strán a tie budú hľadať záchranu vo veľkej koalícii.