Systém garancií bezpečnosti, neutrálny status a budúce rozhovory o Kryme. To počas utorkových rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine navrhla v tureckom Istanbule ukrajinská delegácia tej ruskej. Tá schôdzku označila za konštruktívnu s tým, že ukrajinské návrhy odovzdá ruskému prezidentovi. Na rokovaní sa zúčastnil aj ruský oligarcha Roman Abramovič.
Ruský vyjednávač Vladimír Medinskij uviedol, že o ukrajinských návrhoch bude informovať ruského prezidenta Vladimira Putina. Rokovania podľa neho boli konštruktívne.
Ukrajinská strana oznámila, že už rozhovory natoľko pokročili, aby bolo možné zvolať schôdzku oboch prezidentov. Podľa Medinského je k tomu však najskôr potrebné, aby výsledky dohody potvrdili ďalšie krajiny.
Systém nových garancií
Kyjev pri rokovaniach navrhol nový systém garancií, pričom garantmi bezpečnosti by mali byť práve niektoré ďalšie štáty. Medzi nimi ukrajinskí vyjednávači spomínajú Turecko, ďalej potom Poľsko, Kanadu a Izrael.
Ak bude systém garancií fungovať, Ukrajina by sa potom mohla stať neutrálnou krajinou. Navrhovaný neutrálny status Ukrajiny by znamenal, že by na jej území neboli vojenské základne žiadnych iných krajín. Ukrajinci tiež Rusom navrhli rozhovory o statuse okupovaného ukrajinského polostrova Krym na ďalších pätnásť rokov, uviedla agentúra Reuters.
Ak by sa však mala dohoda s Ruskom uzavrieť, museli by ju Ukrajinci najskôr schváliť v referende, zdôrazňujú ukrajinskí vyjednávači s tým, že nastať tiež musí „úplný mier“ v ich krajine.
Ešte pred utorkovým obojstranným rokovaním sa konalo krátke trojstranné stretnutie s Erdoganom. Ten k obom delegáciám prehovoril v istanbulskom paláci Dolmabahçe na európskom brehu Bosporu.
Tu sa tiež konali prvé rozhovory oboch strán tvárou tvár od 7. marca. Odvtedy až doteraz spolu totiž Rusi a Ukrajinci rokovali prostredníctvom videokonferencií.
V Istanbule je aj Abramovič
Rokovania začali chladne, vyjednávači si nepodali ruky, informujú agentúry. V Istanbule je aj ruský podnikateľ Roman Abramovič, ktorý sa už predtým zapojil do rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom.
Abramovič nie je oficiálnym členom ruskej delegácie, ale do mierových hovorov sa osobne zapojil, uviedol Kremeľ, podľa ktorého toto zapojenie schválili obe strany.
Práve v nadväznosti na to, že Abramovič spolu s niekoľkými ďalšími ľuďmi začiatkom marca po rokovaniach pociťoval príznaky otravy neznámou látkou, ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba odporučil účastníkom akýchkoľvek rokovaní s Ruskom, aby počas nich „nič nejedli ani nepili“.
„A pokiaľ je to možné, ničoho sa nedotýkajte,“ povedal Kuleba s tým, že má túto radu „z prvej ruky“. Dodal však, že éterom teraz koluje mnoho senzačných správ, pretože všetci „bažia po novinkách a senzáciách“. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov správy o Abramovičovej otrave odmietol s tým, že sa nezakladajú na pravde a sú súčasťou „informačnej vojny“.
Dal tiež najavo, že sa na záver istanbulských rokovaní nedá očakávať oznámenie o schôdzke prezidentov oboch krajín, Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského. Na programe rozhovorov nemala podľa neho byť ani prípadná výmena zajatcov.
„Práve teraz sú v hre intenzívne vyjednávania o niektorých významných otázkach, najdôležitejšia z nich je dohoda na medzinárodných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. S takouto dohodou budeme môcť ukončiť vojnu,“ uviedol v utorok poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak.
Zabezpečenie prímeria
Druhou zásadnou témou bolo podľa neho zabezpečenie prímeria, vďaka ktorému sa vyriešia humanitárne problémy, ktorým Ukrajinci čelia.
Ukrajinský minister zahraničia tvrdil, že rozhovory uviazli na otázkach, na riešenie ktorých nemajú vyjednávači mandát, a preto je potrebná schôdzka hláv štátov, aby vyriešili hlavné problémy. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov však uviedol, že schôdzka oboch prezidentov bude potrebná, až bude jasné riešenie kľúčových otázok.
Ruská strana podľa agentúry TASS nevylučovala, že by turecký prezident pri tejto príležitosti mohol nastoliť tému vyhrotenia situácie v Náhornom Karabachu, o ktorý vedú spor - a predvlani zviedli niekoľkotýždňovú vojnu - Arménsko a Azerbajdžan. „Času bude však málo,“ dodal zdroj oboznámený so situáciou.
Zelenskyj chce pokračovať v prejavoch k poslancom západných krajín. Popoludní prostredníctvom telemostu prehovorí k dánskemu parlamentu.
V minulých dňoch a týždňoch vystúpil na diaľku s prejavom v Európskom parlamente, v americkom Kongrese či k nemeckým, kanadským, britským a izraelským poslancom. V emotívnych príhovoroch vyzýval na ďalšiu podporu pre svoju krajinu a na prísnejšie protiruské sankcie.
O situácii na Ukrajine bude v Ženeve rokovať Rada OSN pre ľudské práva. Začiatkom mesiaca rada schválila rezolúciu odsudzujúcu možné porušovanie ľudských práv zo strany ruských síl pri invázii na Ukrajinu a oznámila ustanovenie komisie, ktorá bude tieto prípady vyšetrovať.