Systém garancií bezpečnosti, neutrálny status a budúce rozhovory o Kryme. To počas utorkových rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine navrhla v Istanbule ukrajinská delegácia tej ruskej.

Tá schôdzku označila za konštruktívnu s tým, že návrhy Kyjeva odovzdá ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Na rokovaní sa zúčastnil aj oligarcha Roman Abramovič.

Ankara uviedla, že v stredu sa už rokovať nebude. "Mierové rozhovory medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou už v Istanbule nebudú pokračovať druhým dňom," potvrdila turecká diplomacia, ktorá rokovania organizovala.

Podarilo sa vraj dosiahnuť doposiaľ najvýznamnejší pokrok. Ruský vyjednávač Vladimír Medinskij uviedol, že o ukrajinských návrhoch bude informovať ruského prezidenta Vladimíra Putina.

Rokovania podľa neho boli konštruktívne. Zároveň ale upozornil, že Ukrajina a Rusko majú pred sebou ešte „dlhú cestu“, kým bude pripravená dohoda o podmienkach prijateľných pre obe strany.

Schôdzka Putina so Zelenským je reálnejšia

Ukrajinská strana oznámila, že už rozhovory natoľko pokročili, aby bolo možné zvolať schôdzku oboch prezidentov. Podľa ruskej delegácie je ale stretnutie na najvyššej úrovni možné iba v prípade, že ministerstvá zahraničia oboch krajín mierovú dohodu schvália.

Kyjev pri rokovaniach navrhol nový systém garancií, pričom garantmi bezpečnosti by mali byť niektoré ďalšie štáty. Medzi nimi ukrajinskí vyjednávači spomínajú Turecko, ďalej potom Poľsko, Kanadu a Izrael.

Čo by mohli vyrokovať?

Ak bude systém garancií fungovať, Ukrajina by sa potom mohla stať neutrálnou krajinou. Navrhovaný neutrálny status Ukrajiny by znamenal, že by na jej území neboli vojenské základne žiadnych iných krajín.

Ukrajinci tiež Rusom navrhli hovory o statuse okupovaného ukrajinského polostrova Krym na ďalších pätnásť rokov, uviedla agentúra Reuters.

Ak by sa však mala dohoda s Ruskom uzavrieť, museli by ju Ukrajinci najskôr schváliť v referende, zdôrazňujú ukrajinskí vyjednávači s tým, že nastať tiež musí „úplný mier“ v ich krajine.

Rusko tiež nesmie byť proti vstupu Ukrajiny do Európskej únie, dodal potom ruský vyjednávač Medinskij. Rusko už skôr naznačilo, že proti vstupu Ukrajincov do Únie nič nemá.

Ešte pred utorkovým dvojstranným rokovaním sa konalo krátke trojstranné stretnutie s Erdoganom. Ten k obom delegáciám prehovoril v istanbulskom paláci Dolmabahçe na európskom brehu Bosporu.

Tu sa tiež konali prvé rozhovory oboch strán tvárou tvár od 7. marca. Odvtedy až doteraz spolu totiž Rusi a Ukrajinci rokovali prostredníctvom videokonferencií.

Blinkenove pochybnosti

Šéf americkej diplomacie Antony Blinken po utorkových rokovaniach v Istanbule uviedol, že USA nezaznamenali žiadne náznaky toho, že by diplomatické rozhovory postupovali "konštruktívnym spôsobom".

„Je tu to, čo Rusko hovorí, a je tu to, čo Rusko robí, a my sa sústredíme na to druhé. A Rusko robí to, že pokračuje v týraní Ukrajiny,“ konštatoval Blinken.

Moskva po rozhovoroch povedala, že výrazne obmedzí svoje vojenské aktivity v okolí Kyjeva a Černihivu. Boje vrátane ostreľovania ukrajinských miest ruskými silami však na Ukrajine pokračujú.

Podľa západného zdroja agentúry Reuters zatiaľ Rusko nepreukázalo, že v rozhovoroch pokračuje s vážnym úmyslom, a zdá sa, že pomocou nich hrá o čas. Priame rokovania sú podľa zdroja však v súčasnej chvíli naďalej najlepšou cestou vpred.

„Dúfame, že sa to v určitej fáze začne brať vážne a povedie to k pokoju zbraní,“ povedal.