Časy, keď tisíce mladých ľudí vyrážali každý rok do zahraničia za výrazne lepším zárobkom, než mali doma, sa zrejme pomaly končia. Týka sa to najmä Veľkej Británie, ktorá je spolu s Českom najobľúbenejšou destináciou našich pracovníkov. Teraz sa však karta obracia. Slovákov vyháňa z Britských ostrovov hlavne kurz domácej libry, ktorá sa oproti euru aj korune oslabuje. "Prejavilo sa to napríklad v minulom roku, keď počet Slovákov pracujúcich v Anglicku zaznamenal ako jedný zo všetkých krajín pokles. A to hneď o tretinu," povedal pre HN sociológ Miloslav Bahna, odborník na migráciu.
Ľudí môže vrátiť domov aj finančná kríza, ktorá zahraničie valcuje viac než Slovensko. "Kríza dorazila najskôr do Británie a spôsobila odlev pracujúcich cudzincov. Ak sa však prejaví aj na Slovensku, môže mať zasa na svedomí opätovný odlev ľudí, ktorí si nebudú vedieť nájsť prácu doma," hovorí Bahna.

Zbraň pre populistov
Ďalšou motiváciou na návrat domov môže byť prijatie eura na Slovensku od budúceho roka. Aj keď však na pracovnú mobilitu vplývajú menové kurzy, prijatím eura sa podľa Bahnu pre Slovákov veľa nezmení. "Naše top destinácie sú Česko a Veľká Británia, pričom obe krajiny majú a aj budú mať odlišnú menu ako Slovensko," hovorí. Z krajín, v ktorých platí euro, sú pre nás najlákavejšie Rakúsko, Nemecko a Írsko.
Mnohí Slováci sa po vstupe našej krajiny do Európskej únie v roku 2004 rozhodli hľadať šťastie v zahraničí. Naši občania môžu pracovať vo všetkých krajinách únie, no s obmedzeniami sa stretneme ešte v štyroch, ktoré svoj pracovný trh odmietajú otvoriť úplne. Nemecko, Rakúsko, Belgicko a Dánsko si pravdepodobne predĺžia prechodné obdobie až na najvyššiu možnú hranicu do roku 2011. "Neznamená to však, že v týchto krajinách nemôžu pracovať cudzinci. Ide len o to, že tieto krajiny otvorili pracovný trh len pre niektoré profesie a odvetvia," hovorí politológ Zsolt Gál.
Na odstránenie posledných bariér vyzýva aj Európska komisia. Tá včera zverejnila správu, v ktorej hodnotí stav pracovného trhu po rozšírení únie pred štyri a pol rokmi. Vyplýva z nej, že otvorenie pracovného trhu nováčikom nemalo pre starých členov žiadne negatívne dosahy. Únia zdôrazňuje, že žiadna migračná katastrofa sa vtedy nekonala. Podľa Gála však Rakúšania a Nemci neotvárajú trh z dôvodu napätia na vlastnom pracovnom trhu. "Je to však aj politicky citlivá téma - politici sa boja podporovať myšlienku otvoreného trhu," hovorí politológ Gál. Cudzinci kradnúci domácim prácu - podobné vety totiž tvoria najjednoduchšie zbrane populistov.
Najväčšiu skupinu zahraničných pracovníkov však tvoria Slováci v susednom Česku. Podľa Gála je to pochopiteľné - pomáha tomu dlhá tradícia spoločného štátu, neexistujúca jazyková bariéra a platy, ktoré sú stále pomerne vyššie ako u nás. "Výhodou susedného Česka tiež je, že tam Slováci nemusia odchádzať na taký dlhý čas ako napríklad do Írska alebo Veľkej Británie," hovorí. Môžu sa častejšie vracať domov a majú aj nižšie cestovné náklady.

Práca len pre kvalifikovaných
Írsko spoločne s Veľkou Britániou však už nepokračovalo v otváraní pracovného trhu pre krajiny, ktoré pristúpili do únie v roku 2007 - teda pre Rumunsko a Bulharsko. "Skúsenosti z pomerne veľkého počtu ľudí zo štátov, ktoré pristúpili v roku 2004, vyvolali debatu," hovorí politológ Gál. Obe krajiny sa pod jej vplyvom rozhodli využiť prechodné obdobie a otvárať trh len pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Pre pracovníkov už pôsobiacich na trhu Británie a Írska sa však nič nezmenilo. Slovenský pracovný trh je otvorený aj Rumunsku a Bulharsku a dá sa teda povedať, že ideme ostatným štátom príkladom. "Pravdou však je, že reálne čísla hovoria o veľmi malom počte ľudí, ktorí túto možnosť využívajú," hovorí Gál.
Zo strany týchto krajín nám teda rozhodne žiaden nával nehrozí. "Počet pracujúcich cudzincov na Slovensku sa síce v poslednom období zvýšil, ale ide rádovo o stovky ľudí," dodáva politológ. Väčšina Rumunov a Bulharov, ktorí chceli odísť za prácou do zahraničia, tak už podľa neho urobila. No necestovali na Slovensko, ale skôr do Talianska alebo Španielska či do krajín západnej Európy.
Migrácia na pracovných trhoch existovala aj pred rozšírením Európskej únie, podľa Gála netreba zabúdať na dôležitosť prirodzeného dopytu a ponuky na pracovnom trhu. "Migračné vlny sa vytvoria aj bez otvorenia pracovného trhu. Alebo aj nie - Švédi síce otvorili pracovný trh, ale ponuka pracovných miest bola malá, a tak sa tam migračná vlna nevytvorila," porovnáva Gál.

Najatraktívnejšie pracovné destinácie Slovákov:
(počet Slovákov legálne pracujúcich v danej krajine)

1. Česká republika (103 600)
2. Veľká Británia (21 000)
3. Rakúsko (18 000)
4. Maďarsko (17 000)
5. Nemecko (8 500)
6. Írsko (8 000)

Krajiny, ktoré doteraz úplne neotvorili pracovný trh:
Nemecko
Rakúsko
Dánsko
Belgicko