Včerajšie vystúpenie v BR OSN je prvým po dramatických udalostiach na Balkáne - vyhlásení nezávislosti Kosova, ktoré malo vplyv aj na Bosnu a Hercegovinu. Je to pre vás o to náročnejšie?
Skôr naopak. Moja posledná správa bola ovplyvnená politickou krízou v Bosne a Hercegovine, čo bolo oveľa problematickejšie. Medzitým sa kríza vyriešila, krajina splnila podmienky na podpis Stabilizačnej a asociačnej dohody s Európskou úniou, dosiahla sa politická dohoda o Srebrenici. Sústredím sa teraz už na to, aké úlohy stoja pred nami. Samozrejme, že dosah kosovskej nezávislosti na situáciu v Bosne a Hercegovine je jednou z hlavných tém.
Práve po vyhlásení nezávislosti Kosova zosilneli v Bosne hlasy za odtrhnutie Republiky Srbskej. Je táto ambícia Bosnianskych Srbov stále aktuálna?
Odtrhnutie Republiky Srbskej od federácie nie je na programe dňa. Pochopiteľne, že takéto hlasy sa ozvali a zintenzívnili práve v tom čase, ale ja to vnímam skôr ako propagandistický inštrument pre každodennú politiku a nie reálny program, pretože ako taký je neuskutočniteľný. A to z tých dôvodov, že v Bosne a Hercegovine žijú tri konštitutívne národy, plus medzinárodné spoločenstvo. Každý jeden krok, ktorý by sa týkal zmeny ústavy, sa musí udiať so súhlasom všetkých štyroch hráčov. Čokoľvek, čo sa opiera len o podporu jedného z týchto hráčov a vyvolá nevôľu ostatných troch, nemá šancu uspieť.
Nehrozí ani jednostranný krok ako v prípade Kosova?
Nie, nepripadá to do úvahy, je to absolútne vylúčené.
Keď porovnáte svoju pozíciu v Bosne dnes a pred rokom, v čom vidíte najväčší rozdiel?
Veci sa výrazne pohli dopredu. V prvom rade sme vyriešili reformu polície, ktorá stagnovala tri roky a pre ktorú nemohla krajina postupovať smerom k európskej integrácii. Podarilo sa mi dať otázku európskej perspektívy do centra diania. Keď som nastúpil do funkcie, prakticky sa o nej vôbec nehovorilo. Dnes je to téma číslo jeden, na stole je už presný termín podpísania Stabilizačnej a asociačnej dohody - 16. jún, čo je pre krajinu veľmi dobré.
Znamená to pre Európu ďalší krok ku stabilizácii situácie na Balkáne?
Jednoznačne áno. Pretože takto sú už všetky krajiny západného Balkánu formálne nejakým spôsobom zadefinované vo vzťahu k EÚ, všetky sú súčasťou procesu. Máme možnosť pôsobiť na ne práve prostredníctvom inštrumentov európskej integrácie. Je to z hľadiska stability regiónu určite lepšie, ako keby tam boli krajiny, ktoré sú úplne mimo celého integračného procesu, a ich budúcnosť a osud by boli nejasné, a otázka nášho pôsobenia na ne nemožná.
Podarilo sa vám presadiť hlavné ciele vášho mandátu, ako reformu polície, hlasovacieho systému, krajina urobila krok k únii. Končí sa tým vaša úloha?
Moja práca nie je skončená ani zďaleka, úloh je ešte veľa. Vo februári Rada pre implementáciu mieru definovala ďalšie úlohy, ktoré treba splniť, aby sa mohol úrad vysokého predstaviteľa zatvoriť. Až keď splníme tie, môže sa uvažovať o zrušení tejto pozície, zodpovednosť potom prevezme špeciálny predstaviteľ Európskej únie. Nechcem špekulovať o čase, ale určite hovoríme o horizonte mesiacov, nie rokov. To znamená, že Bosna a Hercegovina sa stane štandardnou, plnoprávne samostatnou krajinou, keď sa prítomnosť medzinárodného protektorátu stane minulosťou.
Niektoré médiá v Bosne a Hercegovine vás označili za osobnosť roka 2007. Teší vás to?
Samozrejme. Je to niečo, čo povzbudí. Je to dôležitým zrkadlom toho, do akej miery sa mi darí komunikovať svoje priority občanom krajiny.
Na Slovensku zase vznikla v médiách diskusia, či je nákup automobilu za 13 miliónov pre vás opodstatnený. Je podľa vás takáto diskusia na mieste?
Som z tej diskusie veľmi rozčarovaný aj znechutený. Sú to veci, ktoré idú absolútne mimo mňa. Za moju bezpečnosť zodpovedá slovenská vláda, tá vyhodnocuje, čo je pre mňa potrebné, čo zbytočné. Ja do toho procesu nevstupujem. Kým som však v Bosne a Hercegovine, tak to bezpečnostné riziko vyžaduje bezpečnostné opatrenia.
Miroslav Lajčák (1963) začal diplomatickú kariéru začiatkom 90. rokov v Moskve. Štyri roky bol slovenským veľvyslancom v Japonsku, ďalšie štyri roky ambasádorom v Juhoslávii, resp. Srbsku a Čiernej Hore. Na medzinárodnej scéne sa presadil počas referenda o nezávislosti v Čiernej Hore v roku 2006, keď sa ako vyslanec EÚ postaral o jeho pokojný priebeh. Vlani získal post vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva a Európskej únie pre Bosnu a Hercegovinu.