Slovensko má svojho človeka na ďalšom vysokom poste v OSN. Peter Tomka sa tento mesiac posadil do kresla podpredsedu Medzinárodného súdneho dvora OSN. "Súdny dvor mal od svojho vzniku v roku 1946 len jedného podpredsedu zo strednej a z východnej Európy,“ hovorí v exkluzívnom rozhovore pre HN Tomka.

Kreslo podpredsedu hlavného súdneho orgánu OSN je mimoriadne prestížne. Kto vás do tejto funkcie vybral?
Zvolilo ma tajnou voľbou 14 ostatných sudcov na verejnom zasadnutí Medzinárodného súdneho dvora. Naraz sa volil predseda aj podpredseda súdu.

Mali ste medzi ostatnými sudcami vážneho protikandidáta?
Podľa pravidiel sa pred voľbou nepredkladajú kandidáti. Sudcovia sa sami rozhodnú, koho poveria funkciou predsedu a podpredsedu. Navyše, sudcovia sú viazaní dôvernosťou volieb a porád súdu, takže verejnosť sa dozvie, kto sa stal víťazom, ale nie, koľko dostal hlasov.

Prečo zvolili práve vás? Dá sa to považovať aj za isté ocenenie slovenskej justície?
Sudcovia jednoducho zvolia toho, koho považujú za vhodného kandidáta na výkon takejto funkcie. Myslím si však, že je to trochu aj uznaním toho, že stredná a východná Európa prehodnotili svoj prístup k Medzinárodnému súdnemu dvoru. Šesť štátov tejto regionálnej skupiny má platné vyhlásenie o uznaní jurisdikcie Medzinárodného súdneho dvora. Ostatné štáty uznávajú jurisdikciu na základe mnohostranných dohovorov. Od roku 1946 bol pritom zatiaľ len jeden podpredseda súdu, ktorý pochádzal z regionálnej skupiny, kam patri aj Slovenská republika. Takže do určitej miery je to aj vyjadrením nových prístupov krajín nášho regiónu k Medzinárodnému súdnemu dvoru ako hlavnému orgánu OSN.

Môžu z tejto pozície vyplývať pre Slovensko niektoré výhody?
O nejakých výhodách sa dá hovoriť len veľmi ťažko, keďže sudca je viazaný sľubom objektívnosti a nestrannosti. Tých sa musí pridržiavať pri posudzovaní sporov, ktoré sú Medzinárodnému súdnemu dvoru predkladané. Na druhej strane však predpokladám, že odborná a diplomatická verejnosť zaregistrovala, že slovenský právnik sa stal podpredsedom hlavného súdneho orgánu OSN.

Zaoberal sa už Medzinárodný súdny dvor sporom, v ktorom vystupovalo aj Slovensko?
V histórii súdneho dvora od jeho vzniku v roku 1946 bol jeden jediný spor, ktorý sa týkal Slovenskej republiky. Bol to známy spor s Maďarskou republikou o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Súd vyniesol rozsudok v roku 1997 a ja som bol v tom čase právnym zástupcom Slovenska v tejto kauze. Predchodca Medzinárodného súdneho dvora - Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti, ktorý pôsobil od roku 1922 formálne až do roku 1946 - sa zaoberal dvoma prípadmi, ktoré sa týkali Slovenska. Jedným bola žiadosť o posudok o hranici medzi Poľskom a Československom v regióne Javorina, druhý prípad sa týkal odvolania proti rozhodnutiu arbitrážneho orgánu vo veci Univerzity Petra Pazmánya medzi Československom a Maďarskom. To však bolo ešte v 30. rokoch.

Znamená nová funkcia pre vás osobne zmeny v práci? Budete mať väčšie slovo pri rozhodovaní, prípadne sa vám na stôl dostanú lukratívnejšie prípady?
Predseda riadi zasadnutie súdu a v prípade, že z akéhokoľvek dôvodu nemôže byť na zasadnutí prítomný, jeho úlohu preberá podpredseda. Platí to počas verejných aj interných zasadnutí súdu. Väčšie slovo však pri rozhodovaní nebudem mať. Všetci sudcovia majú totiž rovnaké postavenie. V zásade rozhoduje všetky spory v pléne 15 sudcov. Pokiaľ sa strany dohodnú a požiadajú, aby spor bol rozhodnutý päťčlennou komorou súdneho dvora, tak sa to rešpektuje. Úloha predsedu a podpredsedu, ktorý je jeho pravou rukou, je skôr v oblasti vnútorného života súdu. Musia napríklad zastupovať súd navonok vo vzťahu k sporovým stranám, pripravovať návrh rozpočtu súdu a majú na starosti aj ďalšie povinnosti.

Môže sa stať, že sa vám dostane na stôl nový prípad týkajúci sa Slovenska? Nebude to konflikt záujmov?
Štátna príslušnosť nie je dôvodom, aby sudca neposudzoval spor štátu, ktorého je občanom. Vychádza sa totiž z objektivity a nezávislosti sudcov. Na druhej strane však sudca nemôže posudzovať spor, pokiaľ v ňom v minulosti vykonával inú než súdnu funkciu. Napríklad mohol byť advokátom alebo právnym poradcom jednej zo sporových strán. Platí to tiež, ak bol negociátorom v čase, keď sa obe strany usilovali o vyriešenie sporu mimosúdnou dohodou.