Po napínavom boji so socialistickou rivalkou Ségoléne Royalovou nakoniec po druhom kole volieb zasadol do prezidentského kresla 6. mája 2007. Francúzi do nového prezidenta vkladali veľké nádeje. Po prvých "boľavých" reformách a aj vďaka odhaleniu nekonvenčného súkromia dnes Francúzi svojmu prezidentovi nevedia prísť na meno. Rok po zvolení do Elyzejského paláca si tento národ tradičných odporcov reforiem v prevažnej väčšine ani neželá, aby sa Sarkozy uchádzal v roku 2012 druhýkrát o mandát.
Aj keď teda Francúzi reformy odmietajú, chceli by sa mať lepšie. "Francúzi majú najväčší problém s kúpyschopnosťou, kde sa nesplnili ich očakávania. Hoci je to problém aj iných európskych krajín, vo Francúzsku je to viac cítiť, pretože prezident chcel riešiť všetky veci naraz, a keď sa zjavili prvé problémy, hneď sa to odrazilo na jeho popularite," povedal HN francúzsky analytik Michel Perottino.

Prezident stratil dôveru
Za posledný polrok popularita prezidenta prudko spadla. Viac ako tri pätiny obyvateľov krajiny galského kohúta hodnotia prezidenta negatívne. Podľa nich počas jeho mandátu postihne Francúzsko nejaká vážna kríza. Je to najväčšie množstvo Francúzov, ktorí sa takto pozerajú na prezidenta od roku 1981. Svojmu lídrovi vyčítajú predovšetkým to, že napriek predvolebným sľubom sa ich ekonomická situácia nezlepšila. "Tento prepad v hodnotení prezidenta sa dá vysvetliť hlavne prudkým odklonom jeho pravicových prívržencov, predovšetkým tých z jeho Zväzu pre ľudové hnutie," povedal analytik Jerome Sainte-Marie.
Francúzi sa najviac sťažujú na pád kúpyschopnosti a drahší život v krajine. Pod stratu dôvery sa podľa mnohých podpísali aj isté turbulencie v jeho súkromnom živote a príliš osobný spôsob výkonu moci. Ako prezident sa najskôr Sarkozy rozviedol so svojou bývalou manželkou Cecíliou a o pár mesiacov neskôr sa prezentoval po boku modelky a speváčky Carly Bruinovej, s ktorou sa aj neskôr zosobášil.

Sarkozy mení tón
Krátko po nástupe do najvyššieho úradu experti tvrdili, že úspech nového lídra bude závisieť aj od jeho schopnosti zmeniť imidž razantného predstavitelia reforiem, ktorý si vypestoval ešte ako minister vnútra. Počas nepokojov v roku 2005 vtedy neváhal potomkov prisťahovalcov nazvať "luzou".
Po roku vládnutia v televíznom rozhovore priznal, že počas prvého roku v úrade urobil i chyby. Práve túto poslednú televíznu debatu charakterizovala podľa pozorovateľov zmena tónu smerom k skromnosti a ochota priznať si chyby.
No Sarkozy nechce veľmi dať na "hundranie" a protesty ľudí. Ako povedal, mieni pokračovať v začatých reformách, ktoré mnohí zatiaľ označili za málo efektívne.
Francúzsko pod jeho vládou prijalo zákony odstraňujúce zdanenie nadčasov a penzijné privilégiá niektorých kategórií zamestnancov. Tak ako avizoval, zaviedol minimálnu službu niektorých bezpečnostných zložiek počas štrajkov, urobil reformu vysokých škôl a sprísnil normy pre prisťahovalcov. Takmer všetky tieto zmeny viedli k ostrým protestom a týždňovým blokádam ulíc zo strany nespokojných obyvateľov.

Bližšie do stredu Európy
Oproti svojmu predchodcovi Nicolas Sarkozy obrátil väčšiu pozornosť na Spojené štáty. Jeho kroky po nástupe viedli do súkromnej rezidencie amerického prezidenta Georgea W. Busha, ktorú predtým navštívil len bývalý ruský líder Vladimir Putin.
Práve líder krajiny, ktorá zapríčinila stroskotanie európskej ústavy, dal neskôr únii druhý dych, keď pritlačil spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou na prijatie Lisabonskej zmluvy, teda nástupkyne euroústavy.
Napriek tomu, že sa po vyslobodení bulharských sestričiek z líbyjského väzenia pasoval za ochrancu ľudských práv vo svete, nebránilo mu to neskôr uzatvoriť miliardové kontrakty s Čínou aj Kaddáfiho Líbyou. Svojho predchodcu však predbehol, pokiaľ ide o nás. Už koncom mája by mal Sarkozy navštíviť spolu s Českom a Maďarskom aj Slovensko, čo sa počas 12 rokov Chiracovi nepodarilo. "Určite má lepší vzťah k strednej Európe ako predchádzajúci prezidenti. Nie je to pre jeho maďarský pôvod, ale preto, že je to pre Francúzsko nutnosť," uzavrel Perottino.